Päť (skutočných?) dôvodov, prečo neinvestovať

Podľa článku na finančnom webe Hospodárskych novín, len 50 tisíc Slovákov vlastní cenný papier a len asi 3% investuje v podielových fondoch. Celkom ma to zaujalo, úprimne som si myslel, že 25 rokov po „nástupe kapitalizmu“ bude investovanie, ako jeden zo základných prejavov kapitalizmu, rozšírenejšie

Keď sa však rozhliadnem po svojom okolí, tak reálny obraz zodpovedá štatistikám. Ľudia vo všeobecnosti proste neinvestujú. Zaujímali ma dôvody. Na základe diskusií s ľuďmi vo svojom okolí, ktoré som pri rôznych príležitostiach absolvoval v rozmedzí niekoľkých rokov, som zistil, že najčastejšie dôvody, prečo neinvestovať sú, v rôznych obmenách, asi tieto:

[bullet_block style="size-16" small_icon="12.png" width="" alignment="center"]

• Na investovanie nemám peniaze
• Investovanie je rizikové
• Nemám na investovanie čas
• Investovanie je neetické – ak ja zarobím, niekto iný musí prerobiť
• Investovaniu nerozumiem

[/bullet_block]

Sú však tieto dôvody naozajstnou bariérou pre investovanie? Alebo ide len o nesprávne vnímanie a pravda je niekde inde? Skúsim sa nad jednotlivými dôvodmi zamyslieť hlbšie.

Na investovanie nemám peniaze

Tento argument sa dá chápať v dvoch rovinách. Prvá rovina je, že v rámci svojej finančnej situácie nemám ešte pokryté ani krátkodobé potreby (predovšetkým krátkodobú finančnú rezervu pre prípad núdze). V takomto prípade plne rozumiem a chválim človeka, že sa snaží zabezpečiť si krátkodobé finančné potreby predtým, ako sa bude zaoberať dlhodobými investíciami.

Aj keď prípad nevytvorenej krátkodobej finančnej rezervy je z mojej skúsenosti relatívne častý aj u nadpriemerne zarábajúcich ľudí, argument „nemám na investovanie peniaze“ je spätý skôr s druhou rovinou chápania – a to, že na investovanie sú potrebné veľké sumy peňazí (rádovo tisíce až desaťtisíce EUR). A toto proste nie je pravda! Podielové fondy ponúkajú možnosti pravidelného investovania od rádovo desiatok EUR mesačne. Rovnako existuje možnosť, že viacerí ľudia „spoja svoje sily“ (a peniaze) a investíciu realizujú spoločne formou investičného klubu.

Investovanie je rizikové

Otázka je, ako definujeme riziko. Ak je definované, ako možnosť kolísania cien, potom áno, ceny investícií môžu a budú kolísať, spravidla priamo úmerne potenciálnym výnosom. Ak však riziko definujeme ako pravdepodobnosť dosiahnutia horšieho ako predpokladaného výnosu v definovanom časovom horizonte, potom je výška rizika funkciou stanovenia si realistických cieľov a znalosťou toho, čo robíme. Ak mám použiť analógiu, tak aj cesta autom z Bratislavy do Košíc môže byť veľmi riziková, ak tam chcem byť za dve hodiny, nikdy predtým som nešoféroval, nepoznám predpisy a budem šoférovať so zavretými očami. Ak však viem, čo robiť za volantom, naštudujem si predpisy, zistím si dopravné obmedzenia a stanovím realistické trvanie cesty, cesta sa zrazu stane omnoho bezpečnejšou. Nehovorím, že sa nemôže nič stať. Chcem len povedať, že riziko investície dokáže mať každý investor z väčšej časti pod kontrolou.

Nemám na investovanie čas

Predstava veľkej väčšiny ľudí v mojom okolí je, že ak chce byť človek úspešný investor, musí trhy sledovať každý deň aj niekoľko hodín. Áno, poznám viacero obchodníkov, ktorí naozaj trávia pred obrazovkami počítačov hodiny denne. Ale v tomto prípade ide skôr o špekulácie na rast a pokles ceny ako o investovanie. Práve naopak, pri investovaní je lepšie nevenovať sa trhom príliš. Samozrejme, je nevyhnutné venovať dostatok času dobrému výberu investície (alebo výberu „profíka“, ktorému dôveruješ a ktorého odporúčania budeš nasledovať), ale ak nedôjde k zásadnej zmene prostredia (odvetvia, technológie, ...), následne stačí sledovať investície štvrťročne. Najúspešnejší investor sveta, Warren Buffett, dokonca investuje tak, aby bol s investíciou spokojný aj keby trhy na niekoľko rokov zavreli...

Investovanie je neetické

Kurióznym dôvodom, prečo neinvestovať, je domnienka, že investovanie je neetické, v zmysle, že ak ja zarobím, niekto iný musí prerobiť. Ak ja predám svoje investície so ziskom, niekto iný na tom musí mať stratu. Skutočnosťou však je, že celková vyprodukovaná hodnota medziročne dlhodobo rastie, podľa štatistík v reálnom vyjadrení (po odrátaní inflácie) o cca. 5% ročne. Čiže je veľmi pravdepodobné, že ak ja investujem do rastúcej spoločnosti a po čase „vykešujem“ zisk, ten, kto odo mňa investíciu kúpi môže tiež zarobiť, ak je spoločnosť schopná aj ďalej rásť. A tu závisí iba od schopnosti investora správne posúdiť potenciál tej-ktorej investície. Suma sumárum, nie je pravda, že celkový súčet ziskov a strát investičných aktivít na trhu je nula. Zarobiť na investíciách môže aj kupujúci aj predávajúci.

Investovaniu nerozumiem

Toto je jediný dôvod pre neinvestovanie, ktorý plne a bezvýhradne akceptujem. Ak sa vrátim k analógii s cestou do Košíc, tak ak neviem šoférovať, je len rozumné, ak za volant nesadnem a do Košíc nejdem. Je možné namietnuť, že do Košíc môžem ísť aj vlakom, ale tam zas musím rozumieť cestovnému poriadku. A ešte môžem požiadať niekoho, aby ma tam zobral, avšak tam zas musím vedieť, ako správne takého človeka vybrať, aby som neskončil napríklad v Budapešti...

Späť k investovaniu. Ak neviem sám vybrať konkrétnu investíciu, môžem sa obrátiť na podielové fondy. Tam však potrebujem vedieť posúdiť, do čoho daný fond investuje a aká je jeho stratégia (cestovný poriadok). Alebo si nechám odporučiť investíciu od poradcu... ale ako vybrať toho dobrého?

Preto, ak chcem začať investovať akýmkoľvek spôsobom, myslím, že najrozumnejšie bude začať s malým rozširovaním obzorov...

Máš iné dôvody pre neinvestovanie? Alebo s niektorými uvedenými nesúhlasíš? Prosím, vyjadri svoj názor v komentároch nižšie.