Diverzifikácia – dáva zmysel investovať do rôznych typov akcií?

Norbert Nepela

„Do čoho mám investovať?“

Toto je asi najčastejšia investičná otázka. Ak máš pred sebou dlhú dobu meranú v niekoľkých desiatkach rokov, tak odpoveďou sú jednoznačne akcie. A ako som už neraz písal, najjednoduchším, a vo väčšine prípadov aj najvýnosnejším, spôsobom investovania do akcií sú tzv. Exchange-Traded fondy (ETF).

Potiaľto je odpoveď jednoduchá. Lenže akcie sú rôzne. Okrem množstva ďalších rozdelení, primárne môžeme akcie rozdeliť podľa regiónu (americké, európske, ázijské, emerging markets, ...) a veľkosti (akcie veľkých, stredných, či malých spoločností). A tak sa človek prirodzene pýta opäť: „Do čoho mám investovať?“

Keď sa pozrieme na históriu výnosnosti jednotlivých typov akciových investícií (tried aktív), zistíme, že v dlhodobo horizonte sú najvýnosnejšie US akcie. Index S&P 500 je akýmsi investičným meradlom trhového výnosu, pričom väčšina akciových trhov vyspelého sveta je s US trhom veľmi silne korelovaná (t.j. správa sa veľmi podobne). Prirodzene sa preto natíska otázka, prečo neinvestovať napr. len do S&P 500. Prečo pridávať iné triedy aktív? Však US akcie sú dlhodobo najvýnosnejšie, no nie?

V tomto článku sa pozriem na to, čo spraví pridanie rôznych iných akciových investícií k S&P 500 s portfóliom.

Čo som spravil

Pozrel som sa na historické 30-ročné dáta všetkých akciových tried aktív, ktoré vo svojich portfóliách používa aj prvý a zatiaľ jediný slovenský robo-poradca Finax. Konkrétne ide o nasledujúce triedy aktív a konkrétne UCITS ETF (symbol v zátvorke), ktoré ich kopírujú:

  • S&P 500 (SXR8)
  • S&P 400 US Mid Cap (SPY4)
  • Russell 2000 US Small Cap (ZPRR)
  • Euro Stoxx 600 (XSX6)
  • MSCI Europe Small Cap (XXSC)
  • MSCI Emerging Markets IMI (IS3N)

Zobral som údaje po mesiacoch od 30.10.1987 do 30.9.2018. Tam, kde nestačila história daného UCITS ETF, boli použité historické údaje indexu prerátané na EUR. Chcem týmto poďakovať Finaxu, ktorý mi dáta poskytol (Excel s podkladovými dátami si môžeš stiahnuť tu).

Investičné rozhodovanie nie je čisto o výške výnosu, aj keď laika bežne zaujíma iba „koľko zarobím?“. Dôležité je aj to, aké veľké riziko podstúpim na dosiahnutie tohto výnosu, ako veľmi investícia kolíše, prípadne ako dlho jej trvá, kým sa z významného poklesu spamätá. Preto tento článok bude trošku technickejší, ale v závere sa všetky zistenia posnažím pekne a zrozumiteľne zhrnúť.

Preto, v záujme komplexného pohľadu na investíciu, som z 30-ročnej histórie mesačných cien vypočítal nasledujúce parametre pre každý ETF/index:

  • Výnos p.a.
  • Priemerný výnos
  • Volatilita
  • Sharpe ratio
  • Value at Risk (VaR)
  • Počet stratových rokov (analyzovaných bolo 360 plávajúcich 12 mesačných období)
  • Počet ziskových rokov (analyzovaných bolo 360 plávajúcich 12 mesačných období)
  • Pomer ziskové/stratové roky

Rovnaké parametre som potom vypočítal pre tri zmiešané portfóliá:

  • Regionálne portfólio – zložené z S&P 500/Euro Stoxx 600 /MSCI EM v pomere 55/25/20
  • US All Cap portólio – zložené z S&P 500/US Mid Cap/US Small Cap v pomere 50/30/20
  • Portfólio Finax 100:0 – čisto akciového portfólio Finax zložené z S&P 500/Euro Stoxx 600/MSCI EM/US Mid Cap/US Small Cap/EU Small Cap v pomere 39/9/6/20/6/20 (presne skopírované pomery portfólia Finax 100:0 s odhliadnutím od cash pozície)

Následne som sa pozrel na to, ako sa jednotlivým ETF/indexom a tiež trom zmiešaným portfóliám darilo počas 3 trhových prepadov

  • Iracká ropná kríza (1990 – 1992)
  • Dotcom bublina (2000-2003)
  • Hypotekárna kríza (2007-2009)

Tu som sa pozrel na to, aký pokles jednotlivé indexy/ETF a zmiešané portfóliá zaznamenali a ako dlho trvalo, kým sa cena dostala späť na pôvodnú úroveň.

Cieľom bolo zistiť, či mi zmiešané portfólio prinesie vyšší výnos, nižšie riziko alebo pokojnejší spánok ako portfólio zložené len z jedného indexu/ETF.

Ešte raz upozorňujem, že ceny a výnosy sú prepočítané do Euro a nezohľadňujú prípadné dane.

Čo som zistil

Najprv základné fakty o jednotlivých triedach aktív.

Jednoznačne najvýnosnejšou akciovou triedou aktív počas uplynulých 30 rokov boli US Mid Cap spoločnosti. Za 30 rokov zarobili 12.23% p.a. a celkovo 3480.7%, čo znamená, že 1000 Eur investovaných 30.10.1987 by k 30.9.2018 malo hodnotu 35 807 Eur. V porovnaní s S&P 500 zarobili US Mid Cap o 2.21% p.a. viac, v dôsledku čoho mala po 30 rokoch suma peňazí investovaná do US Mid Cap takmer dvojnásobnú hodnotu (+91%) ako investícia v S&P 500. Zároveň US Mid Cap akcie dosiahli aj najvyšší rizikovo vážený výnos (Sharpe ratio), t.j. na dosiahnutie 1% výnosu podstúpili najnižšie riziko (resp. pri jednotke podstúpeného rizika dosiahli najvyšší výnos) zo všetkých ostatných sledovaných tried aktív. Z tohto pohľadu sa US Mid Cap javí ako jednoznačná voľba. To jest, ak Ti nevadí, že ročné výnosy (výnosy 360-tich „plávajúcich“ 12 mesačných období) kolísali v 68% prípadov (tzv. štandardná odchýlka) medzi -8.59% a 33.15% a zo všetkých 360 období bolo 82 stratových (pomer ziskových k stratovým rokom bol 3.35). Na porovnanie, S&P 500, ako reprezentácia US Large Cap – druhej najvýnosnejšej triedy aktív v mojom zozname, zarobil p.a. 9.92% a rozptyl výnosov pri jednej štandardnej odchýlke bol medzi -7.37 a 27.21, t.j. menší. stratových bolo iba 73 zo všetkých 12-mesačných období (pomer ziskových rokov k stratovým 3.93). Okrem toho, S&P 500 má najlepšiu hodnotu Value-at-Risk (VaR), ktorá vyjadruje úroveň, od ktorej je už len 5% šanca, že výnos v ktoromkoľvek ročnom období bude horší.

Na opačnej strane spektra boli EU Small Cap spoločnosti, ktoré boli počas uplynulých 30 rokov čistou katastrofou. Výnos p.a. na úrovni 6.28% pri volatilite 23.02% dáva rozptyl výnosov medzi -16.74% a 29.3%. Zo všetkých testovaných tried aktív mali najhorší rizikovo vážený výnos, t.j. na dosiahnutie 1% výnosu podstupuje investor najvyššie riziko. Okrem toho bolo z 360 období až 131 stratových, čo je viac ako tretina.

Detaily uvádzam v tabuľke nižšie (zeleným označené najlepšie a červeným najhoršie hodnoty pre daný parameter):

Z pohľadu „ustátia“ kríz a poklesov, S&P 500 asi najlepšie ustál irackú ropnú krízu, kde mal najnižší celkový pokles hodnoty, s dobou zotavenia 9 mesiacov. Mid Cap a Small Cap spoločnosti vtedy utrpeli poklesy vyše 40% s dobou zotavenia od vyše 2 (US Mid Cap) do takmer 10 rokov (EU Small Cap). Čiže vlastniť Mid alebo Small Cap akcie počas irackej ropnej krízy muselo byť utrpenie.

Index S&P 500 však totálne pohorel počas dotcom bubliny. Ak si doň investoval v auguste 2000, tak Ti akcie klesli o vyše 50%, čo síce bolo „normálne“ na celom svete, ale zotavenie si čakal takmer 14 rokov. Tento údaj je mierne skreslený skutočnosťou, že S&P 500 ešte nedosiahol úroveň spred dotcom krachu, a už prišla hypotekárna kríza. Tento fakt celkovú dobu zotavenia významne predĺžil. Ostatné sledované triedy aktív sa zotavili do cca 6 rokov.

Počas hypotekárnej krízy US akcie poklesli najmenej, „iba“ necelých 50%. Najrýchlejšie sa z poklesu zotavili US Mid Cap akcie, Európske a Emerging markets akcie sa, okrem významne vyššieho poklesu (54% - 63%), zotavovali o cca 2 roky dlhšie.

Detaily opäť v tabuľke nižšie (zeleným označené najlepšie a červeným najhoršie hodnoty pre daný parameter):

Ako vidíš, žiadna jedna konkrétna trieda aktív nie je najlepšia za akýchkoľvek okolností. Preto sa pri investovaní snažíme zostaviť portfólio, za pomoci ktorého by sme dosiahli požadovaný výnos pri čo najnižšom riziku.

Dáta ukázali, že ak by som k US akciám pridal európske akcie a akcie Emerging markets (pozri Regionálne portfólio a portfólio Finax 100:0), tak by som síce mierne znížil ročný výnos, ale zároveň pri zachovaní rizikovo váženého výnosu, úrovne poklesov a doby zotavenia, by som zakúsil viac ziskových a menej stratových období. Všimni si, prosím, že aj keď počty stratových období pre S&P 500, EU Large Cap a Emerging markets sú 73, 91 a 120, keď tieto triedy aktív zmiešame dokopy v  pomere 55:25:20 (rozdelenie US:EU:EM akcií vo Finax 100:0 porfóliu, ak nezohľadňujem veľkosť), zrazu počet stratových období klesne na 69, čo je necelých 20%.  Veľmi podobné sa udeje, ak k US Large Cap pridáme US Mid Cap a US Small Cap (Portfólio US All Cap). A v každom portfóliu, ktoré je diverzifikované regionálne, veľkostne, alebo kombinovane, je Value at Risk lepšia ako pri najlepšej samostatnej triede aktív.

Inak zaujímavé je, že „Regionálne portfólio“, ktoré obsahuje len US Large Cap (S&P 500), EU Large Cap a Emerging markets akcie, a nezahŕňa menšie US ani EU spoločnosti, má celkovo prakticky totožné parametre ako „plné“ Finax 100:0 portfólio. Pridanie Mid Cap a Small Cap akcií do „plného“ portfólia malo pozitívny dopad len v skrátení doby zotavenia po dotcom prepade o cca 7 mesiacov. Aspoň také sú závery z dát za obdobie posledných 30 rokov.

Čo z toho vyplýva

Cieľom investovania je dosiahnuť svoje investičné ciele pri čo najnižšom riziku. Jednou z možností, ako zostaviť portfólio, je tak, ako to zvyčajne prezentujem – zistiť, aký výnos potrebujem na dosiahnutie svojho cieľa a vybrať si tú triedu aktív, ktorá mi tento výnos zabezpečí pri miere rizika, ktoré som ochotný akceptovať. Túto mieru rizika definujem prostredníctvom rozptylu výnosov (volatilita), maximálneho poklesu, doby zotavenia, či Value-at-Risk. US Mid Cap je dlhodobo najvýnosnejšie, avšak za vyšší výnos si „priplácaš“ vyšším rizikom. S&P 500 je menej výnosné, ale zasa viac „rizikovo vyvážené“. Ak by som teda išiel iba do jednej triedy aktív (primárne ak máš horizont 20+ rokov, neplánuješ vyberať a nevadia Ti výkyvy ceny), toto by boli moji dvaja finalisti.

Ak by som však chcel znížiť investičné riziko, či už pre prípad potreby neplánovaného výberu, pokojnejší spánok, či iný dôvod, a nevadilo by mi „zaplatiť“ za túto zvýšenú bezpečnosť malou časťou výnosu, určite by som si zostavil „širšie“ portfólio. Krása portfólia, demonštrovaná na uvedených dátach, je totiž v tom, že využíva jemné posuny v časovaní vývoja aj korelovaných tried aktív na zníženie rizika poklesu hodnoty v prípade krízy, a tiež na skrátenie doby zotavenia v prípade takéhoto poklesu.

Takže na záver: Zmyslom diverzifikácie, a teda investovania do viacerých tried aktív, je zníženie rizika. Regionálna, veľkostná aj kombinovaná diverzifikácia tento zmysel napĺňajú. Dáta za posledných 30 rokov to dokazujú.

Pri investovaní však neexistuje „jedna veľkosť pre všetkých“. Neexistuje jediná „najlepšia“ investícia. Ako vidíš z tabuliek, na každú triedu aktív, resp. portfólio, môžeš nazerať cez rôzne ukazovatele. Pre niekoho je dôležitejší výnos, pre iného riziko, pre iného správna vyváženosť. Pozri sa preto na parametre jednotlivých tried aktív / portfólií a namixuj si investíciu podľa svojich potrieb.

Ak máš otázky alebo pripomienky, napíš mi ich do komentárov. A ak by si chcel investovať do portfólia Finax bez vstupného poplatku a získať navyše viacero hodnotných „Papučových“ bonusov, podrobnosti a inštrukcie nájdeš na tejto stránke.