Obchodovať alebo investovať? Lekcia za cenu ročného platu.

Norbert Nepela

Investovanie je novodobým hitom. Hoď kameň so zavretými očami a trafíš investora. Myslím si však, že tak, ako je investovanie dnes prezentované rôznymi brokerskými spoločnosťami, ide skôr o „prezlečené“ špekulácie na rast a pokles. Akcií, meny, komodít...

Asi je to dané našou snáď prirodzenou snahou zbohatnúť rýchlo a bez úsilia. Mám podobnú skúsenosť. Spravil som chyby, ktoré ma stáli ročný plat. A myslím si, bez toho, aby som to mal štatisticky potvrdené, že väčšina dnešných „investorov“ robí rovnaké chyby. Preto sa chcem o túto skúsenosť podeliť.

Začiatky

Keď som začínal s investovaním (okolo roku 2000), učaroval mi potenciál vysokých výnosov popisovaný v propagačných materiáloch brokerov. Poznáte to, takmer peniaze za nič...Tak som zobral svoje ťažko zarobené peniaze a otvoril som si svoj prvý účet u lokálneho brokera. Cieľ som mal jasný – zarobiť toľko, koľko sa len dá.

Navštívil som úvodný investičný seminár organizovaný brokerom a prečítal hádam dve knihy o analýze grafov. Takto „vyzbrojený“ som sa vydal do boja.

Počas niekoľkých týždňov som analyzoval grafy a na základe rôznych vzorov vývoja sa snažil predvídať krátkodobé pohyby cien akcií. A investoval, alebo radšej obchodoval, som niekoľkokrát za deň.

Všetko išlo dobre a po niekoľkých mesiacoch som svoj účet zveľadil asi na hodnotu môjho ročného platu. Po takomto víťaznom ťažení som sa začal považovať za odborníka. Myslel som si, že už všetkému rozumiem. A vtedy to prišlo...

Osudné dni

Spravil som investíciu, o ktorej som bol presvedčený, že mi prinesie veľký zisk. A požičal som si až 80% investovanej sumy (tzv. obchodovanie na „margin“)! S potešením som sa pozeral, ako hodnota investície vzrástla o asi 20%. V tejto chvíli mi moja stratégia diktovala, aby som investíciu predal a „vykešoval“ zisk.

Bol som ale nenásytný. Myslel som si, že keďže investícia doteraz rástla, chvíľu bude trvať, kým sa trend otočí. A tak som nepredal...

Nasledujúci deň moja investícia stratila svoj predchádzajúci 20%-ný nárast. Ja som však vytrval. Na ďalší deň spadla hodnota o ďalších 20%. Neuvážene som investoval ešte viac, mysliac si, že som kúpil „so zľavou“. Po ďalšom poklese o 15% môj broker videl, že prostriedky na mojom účte nepostačujú na krytie straty (80% investície bolo na úver) a uzavrel moju pozíciu. Skončil som chudobnejší o ročný plat...

Najhoršie na tom celom bolo, že pokles ceny bol len dočasný a spôsobený krátkodobou prehnanou reakciou trhu na fámy a jednorazové udalosti. O týždeň neskôr bola moja investícia opäť v zisku. Ale to už som ju predal...

Kde sa stala chyba?

Chvíľu mi trvalo, kým som sa cez túto skúsenosť dostal. Moje ego dostalo poriadnu „nakladačku“. Vôbec nie dobrý pocit. Ale bola to všetko moja chyba...

  • Študoval som grafy, ale nechápal som, aké hybné sily sú za nimi skryté.
  • Bol som chamtivý, keď som mal byť opatrný. Opustil som svoju stratégiu, keď som sa jej mal držať.
  • Mal som veľmi chabú kontrolu (a porozumenie) nad faktormi, ktoré ovplyvňovali výkonnosť mojej investície.
  • Stavil som všetky peniaze na jedného koňa, a dokonca som si na to ešte peniaze požičal.
  • Nemal som žiaden plán pre prípad, že by moja stratégia nefungovala.

Keď sa na to teraz spätne pozerám, táto skúsenosť bola pre mňa najlepšia, aj keď najdrahšia, lekcia investovania...

Čo som sa naučil

Môj terajší prístup k investovaniu, ktorý sa snažím aplikovať v rámci Papučového investovania, je veľmi ovplyvnený mojou drahou skúsenosťou. V rámci neho

  • Menej pozerám na grafy vývoja ceny a viac na finančné ukazovatele a podnikanie firmy. Investíciu vnímam nie ako cenný papier, ale ako investíciu do konkrétnej spoločnosti.
  • Mám presné pravidlá kedy a čo kúpiť a kedy predať. Tieto pravidlá presne dodržiavam.
  • Investujem najmenej na 1 rok. Tým sa vyhnem riziku spojenému s krátkodobými výkyvmi trhu.
  • Investujem podľa princípu „bezpečnostného vankúša“ (margin of safety), kedy investíciu nakúpim len vtedy, ak stojí výrazne menej, ako si myslím, že je hodná. Tým sa vyhnem riziku, že sa pri odhade rastu pomýlim.
  • Vždy vlastním viacero investícií rozložených vo viacerých odvetviach. Tým zmierňujem negatívny finančný dopad v prípade, že by sa konkrétnej spoločnosti alebo konkrétnemu odvetviu nedarilo.
  • Investujem len svoje vlastné peniaze. Vyhnem sa tým riziku, že aj pri relatívne malom poklese ceny investície prídem o veľa peňazí.
  • Pravidelne vyhodnocujem, či investícia napĺňa investičné predpoklady. V prípade, že už investícia pôvodnú investičnú tézu nespĺňa, odpredám ju, bez ohľadu na aktuálnu cenu.

K uvedeným pravidlám a spôsobu ich realizácie som sa dopracoval postupne počas niekoľkých rokov. Okrem opísanej skúsenosti, ktorá bola akýmsi štartérom, som sa veľmi inšpiroval myšlienkami Benjamina Grahama, Warrena Buffeta a takisto bratov Gardnerovcov, zakladateľov The Motley Fool.

Okrem toho, že mi tieto pravidlá dávajú stabilný rámec pre výber kvalitných investícií, umožňujú mi v noci pokojnejšie spávať. A rovnaké pravidlá už od roku 2007 riadia investičné princípy Papučového investora.

Nehovorím, že krátkodobé obchodovanie je zlé. Hovorím len, že som spokojnejší, keď miesto „obchodovania“ investujem. Každý si však vyberá svoju vlastnú cestu.

Aký je Tvoj názor? Vyjadri ho v komentároch nižšie. Čítame každý jeden!