Prečo si moje deti nebudú musieť brať hypotéku (a vaše nemusia tiež)

Norbert Nepela

V auguste sa mi narodila dcéra. Už druhá v poradí. A nie, tento článok nebude o tom, aké sú malé deti zlaté, alebo aké sú s nimi starosti. Oboje si rád „užijem“ v súkromí  🙂

V tomto článku chcem písať o tom, ako plánujem „naštartovať“ svoje dieťa do života.

Asi najväčšou ambíciou každého rodiča je pripraviť svoje deti čo najlepšie na „opustenie hniezda“. Dať im čo najlepší štart do života. Z vlastnej skúsenosti viem, že asi najväčšia vec pri osamostatňovaní sa je zabezpečiť si vlastné bývanie.

„Štandardný“ scenár pre väčšinu mladých ľudí (pre tento účel mám na mysli čerstvého absolventa alebo skoro-absolventa vysokej školy v cudzom meste) je, po odsťahovaní sa z rodičovského domu a po uplynutí nároku na internátnu izbu:

  1. Nájsť si privát
  2. Nájsť si dobrú prácu
  3. Postúpiť na „slušnú“ platovú úroveň
  4. Vyhliadnuť si „štartovací“ byt
  5. Zobrať v banke hypotéku (sám alebo s partnerom/partnerkou)
  6. Kúpiť byt na hypotéku, opustiť privát a začať 30 ročné obdobie splácania úveru.

Tento scenár má niekoľko nevýhod:

  1. Prvý byt väčšinou nebude postačovať potrebám rodiny s deťmi (potreba kúpy väčšieho bytu, znovu hypotéka a nových 30 rokov splácania)
  2. Už ako mladý sa človek zadĺži prakticky na celý produktívny život
  3. Nad človekom visí „Damoklov meč“ v podobe záložného práva a jeho uplatnenia v prípade nesplácania úveru (ktovie, čo všetko sa môže v živote prihodiť)

Väčšinou to ľudia potom riešia tak, že všetky voľné peniaze „vrazia“ do predčasného splatenia hypotéky (o predčasnom splatení hypotéky som písal v tomto článku). A to zas vedie k tomu, že keď mladý človek vstúpi do stredného veku, zistí, že vlastne nemá žiadnu finančnú rezervu a v podstate vo veku 40-50 rokov začína prakticky od nuly.

V súčasnosti je hypotéka jedným z mála spôsobov, ako sa mladý človek dostane k bývaniu. Pre mňa ako rodiča je však pomôcť svojim deťom k vlastnému bývaniu bez potreby hypotéky jednou z hlavných priorít. A verím, že je to dosiahnuteľné prakticky pre ktoréhokoľvek zamestnaného rodiča s priemerným príjmom. Existujú dva hlavné dôvody, prečo tomu verím.

Prvým dôvodom je čas. Od narodenia dieťaťa do doby, kedy ukončí školu a bude potrebovať bývanie, ubehne cca 20 rokov. Druhým dôvodom je, že existuje malý zázrak, ktorý sa volá „zložené úrokovanie“. Vydržte chvíľu so mnou, vysvetlím.

Začnem od zloženého úrokovania. Tým, ktorí sú zbehlí v matematike to asi bude jasné, ale nie každý sme „na čísla“. Preto v krátkosti: Zložené úrokovanie znamená, že ak môj ročný výnos predstavuje napríklad 10% a investujem 100 EUR, na konci prvého roka dostanem „úrok“ vo výške 10 EUR. Ďalší rok však už mám investovaných 110 EUR (pôvodných 100 + 10 EUR výnos za prvý rok). Na konci druhého roka tak dostanem „úrok“ vo výške 10% zo 110, čo je 11 EUR. To je už výnos 11% na pôvodný vklad. Krásne na tom je, že čím dlhšie držím peniaze (a prijaté úroky) investované, tým vyšší výnos na pôvodnú investíciu zarobím. To je v skratke zložené úrokovanie. Jeho efekt je v prvých rokoch investovania relatívne malý, avšak po viac ako 10 rokoch sú to už zaujímavé čísla.

Tým sa dostávame k druhému (resp. prvému) dôvodu – času. Pri narodení dieťaťa mám na investovanie celých 20 rokov! Viac ako dosť pre naakumulovanie dostatočne veľkej sumy pri relatívne nízkej pravidelnej mesačnej investícii. Pri zohľadnení dlhodobej výnosnosti akcií platí približne, že koľko EUR budem mesačne po dobu 20 rokov vkladať, toľko tisíc EUR na konci dostanem.

Ak teda napríklad budem mesačne dieťaťu investovať 100 EUR, po 20 rokoch mu budem schopný „odovzdať“ príspevok na bývanie vo výške cca 100 000 EUR. Pri 60 EUR mesačne je to okolo 60 000. Pri 200 EUR zase 200 000. A tak ďalej (viď náš investičný kalkulátor). A to je už pre dieťa celkom slušný štart, nie?

Čo teda robím pre svoje deti, aby som ich uchránil pred hypotékou? Každý mesiac im prispievam do ich „investičného balíka“ a tieto peniaze investujem do akcií Papučového rastového portfólia, ktoré za posledných 7 rokov vynieslo v priemere viac ako 14% ročne!

Keď teda budeš najbližšie zvažovať predčasné splatenie vlastnej hypotéky, alebo rozmýšľať, čo s inými voľnými peniazmi, skús zvážiť aj túto možnosť. A ak aj aktuálne nemáš žiadne voľné prostriedky, možno sa skús zamyslieť nad tým, ako nejaké uvoľniť. Napokon, investovať sa dá začať aj s 30 EUR mesačne. Deti sa Ti určite poďakujú!  🙂

7 Komentárov
Roman 13. februára 2019
| | |
Presne tak a plny suhlas z mojej strany. Nic lepsie pre svoje dieta podla mna nemozete spravit aj ked chapem ze vela ludi bude mat odlisny nazor.
Martin Babiak 9. decembra 2017
| | |
Dobry den prajem Norbert, len sa chcem opytat taku technicku otazocku - dcerkam sporite/investujete na vasom brokerskom ucte alebo maju poducty? Ja som prave minuly tyzden zrusil podielove fondy obom detom a idem im investovat pravidelne mesacne do ETF. Doteraz som im daval mesacne po 50 EUR trvalym prikazom, teraz budem odkladat trebars pol roka/rok na eMax+ a potom jednorazovo poslem do ETF. Viem ze vy mate brokera IB, ja som otvoril ucet u Lynx. Zatial som este neurobil ziadny nakup ani sebe lebo este stale vyberam ETF pre seba. Detom dam 100% do akcii, takze budu mat ine portfolio a preto by som to nerad miesal s mojim uctom, kde uz musim zvolit trosku konzervativnejsi pristup, nakolko cca 17r do dochodku... Vdaka, martin
Ján Chabada 9. septembra 2014
| | |
Aj mne chyba v clanku to, ze sa neberie do uvahy casova hodnota penazi. Peniaze, ktore sice dnes nejakym sposobom dam zhodnotit a po case ziskam urok, tak v buducnosti uz maju typicky nizsiu hodnotu ako dnes. Tiez 14% priemerne zhodnotenie za rok z investovania do akcii za poslednych 7 rokov sa neda povazovat za etalon. Bez debaty je to vyborny vysledok, ale 7 rokov je z pohladu akcii stale kratke obdobie podla mojho nazoru.. Takze investovat do akcii a verit, ze najblizsich 20 rokov budem v priemere mat 10 a viac % je viac nez optimisticke.. Ale nesuhlasim ani s prvym komentarom kde sa podsuva, ze kupa nehnutelnosti a jej nasledny prenajom je riesenie. Nehovorim, moze to byt dobra volba, ale tiez si treba uvedomit, ze najomnici sa budu aj menit, nejake obdobie moze byt nehnutelnost bez podnajomnikov, za 20 rokov sa nehnutelnost opotrebuje, treba ju opravovat a tiez hodnota tej nehnutelnosti je po 20 rokoch niekde uplne inde.. Ale vseobecne riesenie nemam :-).. Ako som uz spominal, kazdemu vyhovuje a doveruje niecomu inemu. Investovanie je ozhodne zaujimava moznost, ale clovek tomu musi rozumiet, inak sa lahko popali :-)..
Misko 8. septembra 2014
| | |
Ach jaj... a kto tomuto uzasnemu napadu naleti, o 20 rokov bude mat trt :-) 1. 14% urok? hahahaha, novy nebakovy subjekt? 2. inflacia sa nenapadne nespomenula -> 20 rokov mi sporili aj moji rodicia, dostal som 18 000 Skk. Kym v roku 1981 to boli PRACHY, v roku 1999 som si za to ledva kupil bicykel. 3. Pri dnesnom usporiadani sveta neverim ziadnej institucii, ze prezije 20 rokov a s usmevom mi odovzda 20 rocne uspory. Takze, mili sporonlivci, hned ako budete mat nejaky cash nasetreny, kupte si nehnutelnost, napriklad garaz, maly byt (lahko sa predavaju), pripadne ornu podu co najbizsie k vacsiemu mestu. Za 20 rokov prenajimania (garaz, byt... ) budete dostavat pravidelne zhruba 3% rocne (je na Vas ci zdanenych), a po 20 rokoch bude mat nehnutelnost s hodnotou sledujucu inflaciu a trendy. A ak budete mat stastie na tu ornu podu, po jej predani developerovi (lebo hranice mesta sa zazracne posunuli k Vam) budete mat urok aj niekolko 100%. Vela stastia, Misko