IPO ako (ne)cesta k bohatstvu

S IPO sa nám akoby vrece roztrhlo. Čo to vlastne IPO je? Initial public offering alebo prvá verejná ponuka akcií. Tento proces prebieha, keď firma vstupuje na burzu a s jej akciami bude môcť obchodovať široká verejnosť.

Dôvody, prečo sa firmy pre IPO rozhodnú, môže byť niekoľko :

  1. Navýšenie kapitálu – firma si ide na burzu po novy kapitál pre svoj rozvoj (takto získané zdroje nemajú negatívny vplyv na cash flow)
  2. Exit – predaj celej alebo časti firmy (obľúbený nástroj najmä private equity firiem)
  3. Optimalizácia kapitálovej štruktúry – keď firmy potrebujú znížiť pomer dlhu k vlastnému kapitálu
  4. Iné – možnosť zainteresovať management formou odmeňovania akciami, marketingové účely, zlepšenie reputácie, zvýšenie transparentnosti,

IPOs nie sú vôbec zriedkavý fenomén. Počet IPO od 1999 – 2017 podľa portálu statista.com je uvedený na nasledujúcom obrázku:

Z grafu možno vyčítať, že podstatná časť IPO sa robí v časoch konjunktúry. Dáva to zmysel z toho pohľadu, že ak budujete firmu a chcete ju predať (alebo jej časť), vyberiete si dobré časy, keď sú ľudia naklonení k tomu, aby viac míňali (investovali), než krízové časy, keď každý šetrí a navyše aj prístup ku kapitálu je v takýchto časoch problematický.

Na investovaní sa mi páči proces, keď si vyberiete akcie vynikajúcich spoločností do svojho watchlistu a potom ich sledujete. Ak nastanú problémy, výpredaj alebo recesia, môžeme takéto akcie nakúpiť za veľmi atraktívne ceny. Celý proces máme pod kontrolou a môže byť racionálny. Pri IPO nastáva situácia, keď management ide a chce predávať časť podniku. Podstatné je práve to „ide“ a „chce“. Zrejme uvážili, že nastala vhodná chvíľa a teraz z toho vytrieskajú maximum (trošku prehnane povedané). Ak predsa chce niekto predávať, ešte to neznamená, že je pre mňa najvhodnejšia chvíľa nakupovať. Celé sa to zaobalí do akéhosi predajného letáku upisujúcich bánk a vytvorí sa hype, ktorý vlastne tvrdí, že teraz je tá správna chvíľa a lepšia už nemusí nastať. Je v tom omnoho viac emócii ako v predošlom prípade. Náš úsudok môže byť zatemnený práve strachom z toho, že nám ujde niečo výnimočné (takzvané FOMO, fear of missing out). Je to taká prirodzená ľudská emócia, ako by sme museli byť aj my práve tam, kde sa niečo deje. Pre výnosnosť vášho portfólia môžu byť takéto
ego-emocionálne rozhodnutia katastrofou. A to som ešte nespomenul, že takéto IPO je problém ohodnotiť, nemáte toľko informácii ako u verejne obchodovaných spoločností.

Výskum ukazuje, že v horizonte 3 a viac rokov sú IPOs ako celok ziskové. Obzvlášť je to pravda pre   spoločnosti, ktoré úvodnú ponuku akcií robia v čase, keď už majú dostatočnú veľkosť a ročné tržby aspoň 100 mil. USD. V krátkodobom horizonte (pod 2 roky) však výnosy IPOs nie sú až také príťažlivé. Z troch IPO ETF spomenutých v tomto článku zarába najviac ten, ktorý drží IPO spoločnosti 4 roky, zatiaľ čo tie, ktoré ich po 2 rokoch predávajú, sú blízko nuly alebo v mínuse. Trend je, že po náraste úvodného dňa akcie IPO spoločnosti zvyčajne poklesnú a späť do plusových hodnôt sa dostanú až po nejakej dobe. Viď nasledujúce príklady:

Akcie FB boli upisované za $38, no ešte v ten istý rok (2012) ste ich mohli kupovať pod $20. V tom čase to bolo rekordné IPO.

September roku 2014 ďalšie rekordné IPO. Alibaba sa upisovala za $68 dolárov. Začiatkom roka 2015 ste ju mohli kupovať za približne $56.

Veľmi zaujímavo vyzerá graf sociálnej siete Twitter. Po úpise za $26 vystrelili na viac ako $70. Minulý rok sa dali kúpiť za $14.

Po ďalšie príklady nemusíme ísť do minulosti. Obľúbený snapchat (snap) stratil za rok vyše 50%. Dropbox debutoval na burze 23.3.2018 za $36 dolárov. Dnes v čase písania tohto článku je cena necelých $30. Po týždni na burze sa antivírusový gigant z Čiech upísaný za £ 2,5  obchoduje za £ 2,15.

Aby tento článok nebol len v teoretickej rovine, do praxe si môžeme odniesť, že ak premeškáme IPO a budeme chvíľu trpezlivý, môžeme danú firmu kúpiť aj lacnejšie.

Existujú však aj firmy, ktorých IPO bol veľký úspech pre investorov. 5 výkonnostne najlepších IPO za rok 2017 boli spoločnosti, o ktorých som síce nikdy nepočul, avšak výnosy sú trojciferné, pričom najvýkonnejšie IPO sa zhodnotilo o takmer 569%.

Ponaučením môže byť, že zvučným „hype“ menám sa treba niekedy radšej vyhnúť a počkať si na atraktívnejšie ceny.  Vysoké výnosy sú pravdepodobnejšie medzi menej známymi IPO.

Znovu-objavený telemarketing?

Nedávno som dostal telefonát typu: „… pitnej vody je čím ďalej tým menej a v Afrike vstupuje na burzu firma, ktorá sa zaoberá hľadaním nových zdrojov pitnej vody.“ Nech to znie akokoľvek absurdne alebo komicky, reálne telefonáty bývajú celkom blízke tomuto s ďalšou podporou predajných argumentov. Aj keď podľa vyššie spomínanej štúdie sú IPOs ako celok výnosné, nie každá spoločnosť naozaj investorom prinesie očakávaný zisk. Pre príklady môžeme zájsť napríklad sem. Treba byť na pozore a vždy, prízvukujem VŽDY, si treba spraviť vlastnú analýzu vstupu do investície. Treba do toho investovať čas, predtým, než investujeme svoje peniaze.

Dobrým príkladom, ako nazerať na analýzu spoločnosti, je pohľad Daniela Gladiša, CEO Vltava fundu, na Spotify. Inšpiráciou pre analýzy môže byť aj napr. známy finančný portál www.seekingalpha.com. Tu by som však rád pripomenul, že treba dať veľký pozor na predpojatosť (confirmation bias). Niektorí investori môžu byť konkrétnou spoločnosťou nadchnutí, niektorí naopak nebudú na nej vidieť ani štipku pozitívneho. Ak máme už vopred pozitívny názor na spoločnosť, ktorú chceme analyzovať, dávajú nám zmysel práve analýzy, ktoré podporujú náš názor. Robíme to častokrát nevedomky. Byť sám k sebe úprimný a objektívny sa omnoho ľahšie hovorí, ako reálne robí. Základným pravidlom by v tomto prípade mohlo byť, že opatrnosti nie je nikdy dosť.

Ak si však nechcete lámať hlavu analýzami, tak nič nepokazíte, ak sa IPOs úplne vyhnete. Z času na čas možno prepasiete nejaký „homerun“, no vyhnete sa situáciám, keď budete rozhodovať viac emóciami ako rozumom.

A na záver: Ak teda v krátkodobom horizonte IPOs prerábajú, môžete sa právom opýtať, či nedáva zmysel tieto spoločnosti pri vstupe na burzu „shortovať“. Odpoveď na túto otázku môžeme spolu skúsiť nájsť na júnovom Offline stretnutí Papučových investorov.

Pridaj komentár

* Povinný údaj