Je zlato naozaj dobrá investícia?

Odkedy prestali byť peniaze kryté zlatom (15.8.1971 prezident Nixon zrušil konvertibilitu dolára na zlato. Do decembra 1976 ešte bola hodnota dolára viazaná na zlato, ale po tomto dátume už boli z definície dolára všetky referencie na zlato odstránené) a zaviedol sa koncept tzv. „fiat money“, objavujú sa úvahy, že systém nie je udržateľný a jedine investícia do nezávislého „uchovávača hodnoty“ nás ochráni pred katastrofou. Viem, možno trochu priťahujem za vlasy, ale neustále existuje veľký počet zástancov investovania do zlata. Veľa obchodníkov a dokonca aj banky ponúkajú tzv. investičné zlato. Zlato sa dá kúpiť na burze ako komodita aj ako ETF. Je to však naozaj dobrá investícia?

V histórii bolo vyťažených menej ako 10tis. metrov kubických zlata (asi 175 tisíc ton) – čo je kocka s dĺžkou hrany približne 21 metrov. Cena tejto kocky by pri súčasných cenách zlata 1260 USD za trójsku uncu bola približne 7090 mld. USD. Pre porovnanie, za túto sumu vieš nakúpiť 100% podiel v nasledujúcich 22 spoločnostiach (a nejaké malé drobné na kávu Ti ešte aj ostanú).

  • Apple Inc.
  • Microsoft Corporation
  • Amazon.com Inc.
  • Johnson & Johnson
  • Facebook Inc.
  • Exxon Mobil Corporation
  • Berkshire Hathaway Inc.
  • JPMorgan Chase & Co.
  • Google (Alphabet)
  • General Electric Company
  • Wells Fargo & Company
  • Bank of America Corporation
  • AT&T Inc.
  • Procter & Gamble Company
  • Chevron Corporation
  • Pfizer Inc.
  • Verizon Communications Inc.
  • Home Depot Inc.
  • Philip Morris International Inc.
  • Citigroup Inc
  • Visa Inc.
  • Coca-Cola Company

A teraz otázka: chceš radšej vlastniť kocku zlata alebo 22 menovaných spoločností?

Trochu dát na podporu rozhodovania:

Ak by si investoval do 22 uvedených spoločností v roku 2012 (vtedy začal byť obchodovaný Facebook), Tvoj ročný výnos by bol 20,03%. Zlato (vyjadrené SPDR Gold Trust ETF) ročne prerobilo 6,46% pri o polovicu vyššej volatilite. Viac info na tomto odkaze.

Ak chceme dlhšie obdobie, musíme si pomôcť indexom S&P 500 (uvedených 22 spoločností totiž tvorí viac ako tretinu celkovej trhovej kapitalizácie indexu) alebo US Large Caps ako celkom. Pre zaujímavosť som pridal aj európske akcie. US Large Cap a S&P 500 majú prakticky rovnaký výnos 10,39% ročne. Európske akcie zarobili ročne iba 8,91% no a zlato 4,26% ročne – všetko pri približne rovnakej miere volatility. Detailné výsledky za obdobie od roku 1986 sú na tejto linke.

Čo tým chcem povedať?

Zlato ako investícia je rovnako volatilná ako akcie, avšak iba taká výnosná ako dlhopisy. Je pravda, že zlato historicky zaznamenalo relatívne krátke obdobia silného rastu a potom obdobia postupného poklesu resp. stagnácie. Od roku 1972 v najlepšom roku zlato narástlo až 133%. Nebolo by super „zachytiť“ takýto nárast? Otázka však je, od čoho sa pri takomto zachytávaní rastu odvinúť?

Cena zlata má totiž veľmi nízku koreláciu voči všetkým ostatným triedam aktív. To znamená, že jeho cena nie je závislá na ničom, len na sebe samej. Preto je ťažké vnímať fundamentálne signály, ktoré by nám povedali „pozor, teraz bude zlato rásť…“. Možnou pomôckou je, že historicky cena zlata stúpala skôr v čase krízy (a následne klesala), ale všetci vieme, akí (ne)dobrí sme v predpovedaní kríz.

Možno však, keby sme vedeli určiť „férovú“ hodnotu zlata, vedeli by sme povedať, či je aktuálne na trhu podhodnotené, a teda dobrá kúpa. Problémom je, že zlato nemá na seba naviazaný žiaden cashflow. Nemá tržby, zisk, ani nevypláca žiaden pravidelný výnos, dividendu, či úrok. Je hodné práve toľko, koľko s zaň ľudia ochotní zaplatiť. A to už sme v oblasti psychológie davu, nie investovania.

Ak by sme nebodaj argumentovali, že zlato chceme do portfólia ako „stabilizátor“, či „uchovávač hodnoty“, potom musíme upriamiť pozornosť opäť na volatilitu. Zlato má rovnakú alebo mierne vyššiu mieru volatility (kolísania ceny) ako akcie.

Keď to celé zhrniem, tak zlato má nasledujúce charakteristiky:

  • nízku výnosnosť
  • pri vysokej volatilite
  • neplatí žiadny pasívny príjem
  • nedá sa určiť jeho „správna“ cena
  • jeho charakter je špekulatívny, nie investičný

Takže, ak sa ako dlhodobý investor rozhodujem medzi investovaním do akcií a do zlata, nevidím jediný racionálny argument pre zlato. Skutočne ani jediný.

Zamyslenie na záver: Možno však nechceme zlato ako investíciu. Možno ho chceme vlastniť pre pocit, že ho vlastníme. Nečakáme zhodnotenie. S týmto sa nedá polemizovať. Ľudia zbierajú omnoho bizarnejšie veci. Ale potom tomu nehovorme „investícia“. Pretože pre Tvoje investičné peniaze sú omnoho lepšie „prístavy“ ako zlato.

A máš iný názor, poďme diskutovať…

5 Comments

  • Ondro

    Reply Reply 11. februára 2018

    Dobry den,

    podla mna si v prvom rade treba uvedomit ake ma zlato postavenie v ramci investicii. Ci to je investicia alebo nie je, je na polemiku, kazdopadne, zlato tu bolo niekolko tisic rokov. Bol to vymenny prostriedok a platidlo bez sprostredkovatela (netreba banku a pod). Je to uchovavatel hodnoty. Netvrdim ze ma najvyssiu vynosnost v porovnani s akciami. Jedine naklady so zlatom je jeho uskladnenie. Otazka naozaj znie preco ho v takom velkom mnostve akumuluju aj svetove centralne banky.

    • Norbert Nepela

      Reply Reply 12. februára 2018

      Práve v týchto tvrdeniach sa nie celkom zhodneme. Ale schválne, aké má zlato postavenie a účel v portfóliu bežného investora?

      Zlato nie je regulére platidlo. Skús prísť do Tesca a za nákup zaplatiť zlatom. Pravdepodobne sa Ti to nepodarí. Tesco, a prakticky žiaden iný bežný biznis, nemá infraštruktúru na to, aby mohlo zlato prijímať. Zlato, rovnako ako peniaze, podlieha inflačným tlakom, a to najmä v období, keď by jeho funkcia uchovávateľa hodnoty bola potrebná najviac. Keď je napríklad čas extrémnej hospodárskej krízy a je nedostatok chleba (či iných základných, pre život potrebných artiklov) a zlé FIAT peniaze stratili hodnotu, choď si kúpiť chlieb od pekára za zlato. Som si takmer istý, že ak bude chleba menej ako záujemcov, zrazu nebude chlieb hodný 0,04 unce (alebo koľko), ale podstatne viac. Čiže hodnota (kúpna sila) zlata nie je fixne daná. Ak teda zlatom nemôžem bežne platiť, v kľúčových časoch sa nemôžem spoľahnúť ani na to, že bude držať hodnotu, tak načo mi je? Prosím o 3 príklady praktického využitia zlata (okrem šperkov a priemyselného využitia).
      Akumulácia zlata svetovými bankami je do veľkej miery prežitok. Napr. Česká národná banka od držania zlata upúšťa. Kanada zlato tiež predala. Inak, celkom zábavný “case” proti zlatu je na linke https://www.garynorth.com/public/17271.cfm

      Na strane druhej, buďme féroví. Sú aj centrálne banky, ktoré zlato držia. Štatistika je na https://www.statista.com/statistics/267998/countries-with-the-largest-gold-reserves/

      Lenže centrálne banky pravdepodobne držia zlato z úplne iných dôvodov ako bežný investor. Bežný investor chce, aby 1) jeho investície rástli a 2) aby boli likvidné. K bodu 1 len reiterujem to, čo už je napísané v článku. A k bodu 2, ak nám ide o likviditu, radšej nakúpiť “zlaté” ETF ako fyzické zlato 😉

  • Marek

    Reply Reply 21. októbra 2017

    Videli ste nejaku faraonsku hrobku s etf certifikatmi? Alebo so zlatom?Dlzobne upisy boli vzdy aj na hlinenych tabulkach.

    Za zlatutehlu sa cez krizu v nemecku 30tych rokoch kupovali cele ulice. Nikto nechcel preniaze, nie zlato. Je to dalsi blud , ze zlato nikto nechce ked je drahe. Ono je prave preto cez krizu drahe, ze ho kazdy chce.

    Cina a Rusko kupuju najviac zlata na svete,asi su hlupaci, ze neinvestuju do etf. Nemci kupuju ako sukromni investori najviac zlata na svete.

    Som za diverzifikaciu,svet nie je cierno biely..

  • Marek

    Reply Reply 19. októbra 2017

    Web dobry ,ale zaujatyyy…

    Dalsie bludy a porovnanie vytrhnute z kontextu. Nejdem sa rozpisovat , autor zjavne v akciach vidi zlaty gral. Po najblizsiu krizu…

    Mike Maloney a jeho kniha o investovani do zlata a striebra, odporucam ako alternativnu zurnalistiku.

    Skuste si dat do grafu vyvoj priemernej mzdy v zlate od roku 2003 a zistite ze si mozte kupit menej zlata za priemernu mzdu. Co to znamena si odvodte.

    • Norbert Nepela

      Reply Reply 20. októbra 2017

      Marek, ďakujem za komentár. Historicky máš pravdu, že v čase krízy cena zlata stúpa. Problémom je, že v čase krízy je takéto zlato prakticky nepredajné a po skončení krízy má zlato zasa tendenciu klesnúť. A tiež, že cena zlata počas krízy nie je daná žiadnymi fundamentálnymi parametrami, ale iba presvedčením ľudí, že zlato je akýsi “bezpečný prístav”.

      To je môj názor na vec, myslím, že som ho primerane vyjardil v článku. Veľmi rád budem na túto tému ďalej diskutovať, ale to si vyžaduje, aby si sa “išiel rozpisovať”. Ja som sa v článku snažil poskytnúť argumenty, že zlato NIE JE dobrá investícia. Prosím, presvedč ma o opaku 🙂

Leave A Response

* Denotes Required Field