Koľko investovať?

V predchádzajúcej časti seriálu o sme hovorili o nevyhnutnosti začať cestu stanovením zámerov a investičných cieľov. V tejto časti sa pozrieme na to, koľko na splnenie cieľov potrebujeme a reálne dokážeme investovať. To nám pomôže jednak zreálniť nastavené ciele a jednak vniesť trochu disciplíny do nášho investičného správania.

Aby sme vedeli zadefinovať potrebnú výšku „vstupných“ prostriedkov, musíme mať najprv predstavu, aké výnosy môžeme z jednotlivých typov investícií očakávať. Takže, šup-šup, otvor Google a pohľadaj... alebo prosto čítaj ďalej 🙂

Termínované vklady – 2,2% ročne pri viazanosti 3 roky, 1,7% ročne pri viazanosti 1 rok (zdroj)
Peňažné trhy – 3,57% ročne (T-Bills, priemer 1928-2013, zdroj)
Dlhopisy – 5,21% ročne (T-Bonds, priemer 1928-2013, zdroj)
Akcie – 11,50% ročne (priemer 1928-2013, zdroj)

Ak chceš zistiť, aspoň orientačne, aká vstupná investícia, či už pravidelná alebo jednorazová, je potrebná pre dosiahnutie Tvojich investičných cieľov, použi náš investičný kalkulátor.

Takže, čísla sú jasné. Teraz sa pozrime na to, koľko peňazí môžeš investovať. Pravidlo „Papučového“ investovania je zosúladiť „dĺžku“ peňazí s investičným horizontom a výberom investičného „nástroja“. Tým sa myslí v podstate to, že ak má Tvoj investičný cieľ časový horizont 10 rokov, budeš investovať primárne do akcií a použiješ na to peniaze, ktoré najbližších 10 rokov nebudeš potrebovať. Ak má cieľ horizont 5 rokov, budeš investovať do dlhopisov alebo zmiešaného portfólia dlhopisov a akcií a opäť, použiješ peniaze, ktoré Ti nebudú chýbať najbližších 5 rokov. Pri horizonte do 3 rokov využiješ nástroje peňažného trhu alebo termínované vklady, pričom pravidlo „dĺžky“ peňazí ostáva rovnaké ako v predošlých prípadoch.

V každom prípade však platí, že na investovanie, a zvlášť dlhodobé, by si mal použiť „dlhé“ peniaze. To jest tie, ktoré Ti ostanú po tom, ako zaplatíš všetky pravidelné výdavky a vytvoríš krízovú finančnú rezervu.

Aby si zistil, koľko „dlhých“ peňazí máš k dispozícii, sprav si prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch. Zodpovedaj si na nasledujúce otázky:

[bullet_block style="size-16" small_icon="12.png" width="" alignment="center"]

• Koľko je Tvoj mesačný čistý príjem?
• Koľko musíš každý mesiac zaplatiť za účty? (nájom, energie, ...)
• Koľko Ťa stoja životné nevyhnutnosti? (Jedlo, drogéria, oblečenie, ...)
• Aké sú Tvoje ostatné pravidelné mesačné výdavky? (sporenie, poistky, mobil, internet, káblovka, školné deťom, hobby, ...)
• Koľko peňazí Ti každý mesiac ostane?
• Koľko máš našetrené?
• Máš vytvorenú krízovú finančnú rezervu (odporúča sa vo výške 3-6 mesačných výdavkov)? Máš k týmto peniazom rýchly prístup?

[/bullet_block]

Koľko peňazí teda môžeš investovať? Je to dosť na pokrytie všetkých Tvojich investičných zámerov a cieľov?

Ak máš dostatok „dlhých“ peňazí na pokrytie všetkých Tvojich investičných zámerov a cieľov, úprimne Ti gratulujeme! Si v ideálnom nastavení pustiť sa „do toho“. Existuje však šanca, že dosť peňazí nemáš. Vtedy sú v podstate 3 možné scenáre:

Scenár 1: Po zaplatení mesačných výdavkov Ti neostávajú žiadne voľné peniaze.

V tomto scenári máš 3 možnosti. Najľahšou je neinvestovať. Ťažšou je nájsť spôsob, ako „dlhé“ peniaze vytvoriť. To sa dá buď zvýšením príjmov (zmena zamestnania na lepšie platené, nájdenie si druhej práce, zmena právnej formy spolupráce s existujúcim zamestnávateľom) alebo znížením Tvojich výdavkov. V tomto scenári nemá veľký zmysel zameriavať sa na „drobnosti“. Je potrebný väčší „rozmer“ ušetrenia. A preto sa skús zamerať na veľké výdavkové položky. Napríklad auto Ťa stojí na poistkách, palive, servise, atď... aj viac ako 1000,- EUR ročne. Káblovka so 150 kanálmi ročne okolo 300,- EUR (naozaj ich potrebuješ? základných pár programov je šírených vzduchom „zadarmo“). Ale napríklad aj káva môže ušetriť veľa. Ak miesto 3 denne vypiješ len jednu, môžeš ušetriť aj 500 EUR ročne... A ak ušetrených dokopy 1800 EUR ročne investuješ počas 10 či 20 rokov, to už sú zaujímavé sumy, či nie? 🙂

Scenár 2: Po zaplatení výdavkov Ti ostanú voľné peniaze, ale nemáš vybudovanú krízovú finančnú rezervu

Vytvoriť rezervu alebo radšej investovať? Tu je rozhodnutie na Tebe. Ak budeš miesto vytvorenia rezervy investovať, hrozí, že v prípade krízovej udalosti budeš nútený peniaze z investícií „vytiahnuť“ aj v prípade, že aktuálne bude na trhoch krátkodobý pokles.

Scenár 3: Po zaplatení výdavkov Ti ostanú voľné peniaze, máš vybudovanú krízovú finančnú rezervu, ale nie je to dostatočné na naplnenie Tvojich cieľov.

Tu máš dve možnosti. Znížiť cieľovú hodnotu investície (t.j. uspokojiť sa s menšou budúcou sumou) alebo sa snažiť nájsť dodatočné „dlhé“ peniaze. Ak sa budeš snažiť nájsť dodatočné peniaze, zmysel opäť dáva úspora vo výdavkoch. Na rozdiel od Scenára 1 však bude asi stačiť miernejšie zníženie výdavkov.

Tak. Teraz by si mal mať jasnejšiu predstavu o tom, koľko peňazí si schopný investovať. Ak je to toľko, koľko potrebuješ na dosiahnutie svojich cieľov, super. Ak je to menej, výslednú sumu si môžeš orientačne vyrátať prostredníctvom nášho investičného kalkulátora. V každom prípade, ak máš akékoľvek otázky, napíš ich do komentárov nižšie. Sme tu pre Teba!