Pohyb úrokových sadzieb – dopady pre Papučového investora

Norbert Nepela

V uplynulom týždni ako Európska centrálna banka (ECB), tak aj americký FED oznámili svoje rozhodnutia ohľadne úrokových sadzieb. ECB základnú refinančnú sadzbu znížila na 0%, FED ponechal sadzbu (zatiaľ) na nezmenenej úrovni 0,2-0,5%. Tým v podstate dali najavo, že krízu ešte nepovažujú za zažehnanú (aj keď američania sú k tomu bližšie - viď plán zdvihnúť sadzby v priebehu roka) a týmto krokom (a ECB aj prostredníctvom tzv. kvantitatívneho uvoľňovania - t.j. nákupu dlhopisov za novovytlačené peniaze) sa snažia podporiť hospodársky rast.

Ako však výška úrokových sadzieb vplýva na investora?

Výška úrokových sadzieb nepriamo vplýva na akciové trhy tým, že ovplyvňuje cenu ( a tým aj množstvo) peňazí, ktoré si firmy požičiavajú od bánk na vlastný rozvoj. Vyššie úrokové sadzby teda spôsobujú predpoklad nižšieho rastu ekonomiky a podporujú skôr šetrenie a naopak, nižšie úrokové sadzby podporujú rast a míňanie.

Akciové trhy na zmeny sadzieb reagujú značne náladovo. Zvýšenie úrokových sadzieb v podstate hovorí, že "ekonomike sa darí dobre", a toto máva pozitívny vplyv na cenu akcií. Na strane druhej, pri vyšších úrokových sadzbách spoločnosti budú mať drahšie peniaze, ktoré si budú požičiavať, a tiež spotrebitelia budú menej míňať, čo môže negatívne ovplyvniť schopnosť spoločnosti expandovať a rásť. Pri poklesoch úrokových sadzieb to platí zasa opačne.

Z pohľadu investora ovplyvňujú úrokové sadzby 2 základné parametre investičného rozhodovania:

  1. Potenciál rastu ekonomiky/odvetvia/spoločnosti
  2. Valuáciu

Ako som už spomínal, potenciál rastu sa odvíja od schopnosti spoločnosti svoj rast financovať. V prípade vyšších úrokov je táto schopnosť horšia ako pri nižších sadzbách. Preto je potrebné pri analýze zvažovať zdroje financovania rastu analyzovanej spoločnosti - financuje svoj rozvoj z úverov alebo z vlastných zdrojov? Investor by mal sledovať tiež vývoj tzv. "interest coverage ratio", ktoré hovorí o tom, koľkokrát spoločnosť zarobí na splátky úrokov. Pri náraste úrokov je treba byť zvlášť opatrný pri spoločnostiach s vysokou mierou zadlženosti.

Čo sa týka valuácie, tak jedným zo základných elementov je tzv. "diskontná sadzba", t.j. nami očakávaný výnos z investície. Táto by mala byť funkciou bezrizikovaj sadzby a rizikovej "prémie", kde riziková prémia je miera dodatočného výnosu, ktorý z akcií požadujeme ako odplatu za podstúpené riziko. Pri predpoklade konštantnej výšky rizikovej prémie bude v prostredí vyšších úrokových sadzieb diskontná sadzba vyššia ako v prostredí nižších úrokov, a teda naša valuácia konkrétnej spoločnosti bude nižšia. Inými slovami: V prostredí vyšších úrokov budeme za akcie rovnakej spoločnosti ochotní zaplatiť menej ako v prostredí nižšších úrokov.

V prípade významnejšej zmeny úrokových sadzieb je preto potrebné opakovane spočítať "valuáciu".

2 Komentárov
Roman 13. februára 2019
| | |
Prax ukazuje ze hoci plati ze pri zvysovani urokov sa dari ekonomike dobre, akciove trhy na to reaguju negativne rovnako ako dlhopisy a to hlavne dlhodobe. Ked si pozriete posledny vyvoj v USA napriklad opakovane avizovania FEDu o zvysovania urokov zasadne rozsirili paniku a vypredaje na kciovych i dlhopisovych trhoch. Jednoducho ak rastie risk free sadzba rizikove peniaze sa stahuju do lepsie urocenych risk free vlasnych bondov preto tie vypredaje.