Rebalansovanie: Údržba portfólia alebo najdôležitejšie rozhodnutie?

Mnohé veci v investovaní vyzerajú na prvý pohľad ako technikálie. Ako niečo, čo stačí nastaviť raz a potom sa to „deje samo“. Napríklad také rebalansovanie portfólia – pravidelné dorovnávanie váh jednotlivých investičných zložiek späť na pôvodný pomer. Niečo ako kontrola geometrie na aute. Základná údržba. Nudná rutina.

Lenže v investovaní, rovnako ako v živote, bývajú tie najdôležitejšie rozhodnutia skryté práve v týchto „rutinných“ úkonoch. Rebalansovanie nie je výnimkou. Naopak – je to jeden z mála momentov, kedy aj pasívny investor robí veľmi aktívne rozhodnutie. A často si to ani neuvedomuje.

Každé rebalansovanie znamená jedno: niečo predávam a niečo kupujem. A pokiaľ predávam aktívum, ktoré narástlo, tak z jeho zisku financujem nákup iného. Inými slovami, rebalansovanie je forma reinvestície výnosu. A kľúčová otázka je: „Ak už mám „nové peniaze“ (výnos z predaja), kam ich najlepšie reinvestujem?“ Čo znamená, že ani zďaleka nejde len o technické upravenie percent v tabuľke.

V portfóliách postavených na ETF fondoch sa často rebalansovanie rieši automaticky – predám trochu z ETF, ktoré výrazne narástlo, a za to kúpim ETF, ktoré zaostávalo. Jednoduché, čisté, efektívne. Ale... To, že jedno ETF zaostávalo, neznamená, že klesalo. Mohlo len rásť pomalšie. To znamená, že pri rebalansovaní stále nakupujem dané ETF „draho“. Taktiež, keď reinvestujem do ETF, nekupujem len tie najlepšie firmy v indexe. Kupujem všetky firmy, ktoré ten index obsahuje – vrátane tých, ktoré sú predražené, ktorým stagnuje ziskovosť, alebo ktoré majú nízky dividendový výnos.

Rebalansovanie cez ETF je teda kompromis. Jednoduchý, ale nie nevyhnutne najefektívnejší. Platím za pohodlie tým, že časť peňazí investujem do titulov, ktoré možno nemajú najlepší výhľad.

Presne toto je zásadný bod: rebalansovanie nie je neutrálne rozhodnutie. Je to moment, kedy sa rozhodujem, kam nasmerujem výnosy z minulosti. A to znamená, že môžem spraviť výborný krok – alebo hlúposť. Ak reinvestujem do aktíva, ktoré je v zľave a má potenciál rásť, posilňujem budúci výnos portfólia. Ak reinvestujem do niečoho, čo je predražené alebo stagnujúce, výnos môže utrpieť.

Základná otázka teda znie: Ako zabezpečiť, že každé rebalansovanie bude čo najlepšie využité? Mám pár možností:

• Používanie „Smart Beta“ ETF - Namiesto širokého ETF (napr. MSCI World) použiť napr. kvalitné value, quality, alebo momentum ETF. Ak ich mám v portfóliu viacero rôznych, mám väčšiu šancu vystihnutia dobrej príležitosti. Reinvestujem teda do výberu najzaujímavejších firiem podľa daného faktora – nie do celého trhu..
• Rebalansovanie medzi stratégiami, nielen medzi triedami aktív - Namiesto predaja akcií a nákupu napr. dlhopisov v rámci tej istej stratégie môžem preliať časť výnosov napr. z rastového portfólia do dividendového portfólia – podľa toho, aký výnosový profil potrebujem a aký čas do čerpania mi ešte ostáva.
• Zohľadnenie makrocyklu - Nie každé obdobie je rovnaké. V prostredí vysokých úrokov a inflácie môžu mať výhodu iné triedy aktív ako počas obdobia nízkych úrokov a stabilných cien. Cieľové váhy portfólia teda možno občas prispôsobiť aktuálnej realite trhov – samozrejme s rozumom.
• Vlastná aktívnejšia stratégia – Každý odpredaj reinvestujem podľa vopred definovaných kvantitatívnych kritérií do aktívneho výberu, ktorý v danom čase predstavuje najlepšiu voľbu. V efekte by to malo byť, ako keby som pri ETF rebalansingu vždy nakupoval ETF v poklese.

Čo tým chcem povedať?

Rebalansovanie nie je len údržba portfólia. Je to investičné rozhodnutie. A možno to najdôležitejšie, ktoré robím pravidelne. Ak to robím slepo, len podľa percent, premrhám príležitosť. Ak si pri rebalansingu uvedomím, že práve reinvestujem výnos, začnem sa pýtať: Kam ho dám? Ktoré aktívum má dnes najlepší potenciál? A z pasívneho kroku sa tak stane aktívna výhoda.

Nie je umenie zarobiť. Umenie je so zarobenými peniazmi spraviť niečo rozumné. A presne o tom je rebalansovanie.