Hodnotenie rizika „Papučovým“ spôsobom

Riziko je veľmi vágny pojem, a ako som už predtým párkrát deklaroval, mám mentálny problém s definíciou rizika, ktorá zahŕňa primárne volatilitu (napr. Moderná teória portfólia a jej Beta). V predchádzajúcom článku som písal, že riziko je primárne o tom, že buď analýza nepokrýva všetky známe skutočnosti, nerobí na ich základe správne závery, alebo proste, že dôjde k udalostiam, ktoré nebolo možné predvídať.

Hodnotenie rizikovosti investície sa potom zameriava na

1. Identifikovanie možných rizikových oblastí
2. Identifikovanie charakteristík investície (alebo ich absencie), ktoré pomôžu spoločnosti nepriaznivý vývoj „ustáť“.

V princípe sa pri hodnotení rizika konkrétnej investície zameriavam na nasledujúce oblasti:

1. Spoločnosť
2. Finančná sila
3. Manažment
4. Konkurencia a konkurenčná výhoda
5. Okolité prostredie

Spoločnosť

V tejto oblasti hodnotenia rizika sa pozerám na charakteristiky spoločnosti ako takej. Skúmam napríklad veľkosť spoločnosti - menšie spoločnosti totiž bývajú viac rizikové ako veľké zabehnuté spoločnosti. Takisto sa pozerám na celkovú zložitosť biznis modelu, finančnej a obchodnej štruktúry. Čím sú totiž tieto zložitejšie, tým je väčšie riziko, že sa niečo „pokazí“ alebo že môže v rámci týchto štruktúr dôjsť k podvodu. Dôležitá je taktiež diverzifikácia spoločnosti, či už z pohľadu zákazníkov alebo dodávateľov. Ak je totiž spoločnosť závislá od jedného konkrétneho zákazníka či dodávateľa, ak tento odíde ... dôsledok je asi zrejmý. No a v neposlednom rade skúmam závislosť spoločnosti od cyklických vplyvov. Pri cyklických biznisoch je totiž o dosť ťažšie predpovedať budúce výnosy (a tým pádom sa zvyšuje riziko nepresnosti analýzy).

Finančná sila

Finančná sila je dôležitá z dvoch hlavných dôvodov – po prvé, finančne silná spoločnosť dokáže lepšie ustáť „nepriazeň osudu“, a zároveň sa finančné silná spoločnosť do takýchto problémov dostane menej často. Pri hodnotení tejto kapitoly rizika sa preto zameriavam na posúdenie, či má spoločnosť dostatok finančných prostriedkov na preklenutie prípadného náročného obdobia (napr. neúspech produktu, vstup novej konkurencie či technológie, a pod). Skúmam trend a mieru ziskovosti, ako aj stav hotovosti na účte. Taktiež beriem do úvahy indikátory, že sa spoločnosť môže dostať do finančných problémov – primárne vo vzťahu k finančným záväzkom spoločnosti.

Manažment

Táto oblasť pokrýva faktory súvisiace s vedením spoločnosti a rizikom podvodu zo strany manažmentu. Otvorený a priamy manažment s majetkovou účasťou na spoločnosti predstavuje pre analýzu nižšie riziko ako nezainteresovaný manažment, ktorý „zahmlieva“. Skúmam preto celkovú otvorenosť a zrozumiteľnosť komunikácie vedenia smerom k investorom, vrátane zrozumiteľnosti finančných výkazov, spôsob a primeranosť odmeňovania top manažérov a tiež majetkový podiel manažmentu a zakladateľov v spoločnosti.

Konkurencia a konkurenčná výhoda

Vo všeobecnosti platí, že čím je silnejšia konkurencia, tým silnejší býva konkurenčný boj medzi jednotlivými hráčmi na trhu a tým ťažšie je možné spraviť relevantné predpovede. V rámci tejto oblasti preto skúmam, v akom konkurenčnom prostredí analyzovaná spoločnosť pôsobí a akej miere rizika to vystavuje jej budúci cashflow. Analyzujem silu existujúcich konkurentov, potenciál vstupu nových konkurentov na trh, či hrozbu substitútov. Taktiež sa pozerám na to, či spoločnosť disponuje štrukturálnymi charakteristikami, ktoré by tieto riziká pomáhali zmierniť.

Okolité prostredie

Keďže žiadna spoločnosť nefunguje vo vákuu, v rámci tejto oblasti sa pozerám na riziko, ktoré vyplýva z prípadných negatívnych zmien alebo vývoja okolitého prostredia. Ide o celkové hospodárske prostredie, politické a legislatívno-regulačné prostredie, ako aj celkové trendy a rast odvetvia, v ktorom spoločnosť pôsobí. Čím sú tieto prostredia stabilnejšie, tým ľahšie je predvídať budúci vývoj a naopak.

Zhrnutie a záver

Ak chceme s hodnotením rizika ďalej pracovať a využiť ho na investičné rozhodovanie a rozhodovanie o zložení portfólia, je potrebné mieru rizika kvantifikovať. Je viacero možných spôsobov, ako tak učiniť. Zložitý spôsob je, že pre každú oblasť a každé konkrétne riziko stanovím dva parametre - percentuálnu pravdepodobnosť, že riziko nastane a celkový percentuálny dopad na hodnotu investície. Ich vynásobením dostanem výslednú mieru konkrétneho rizika. Keď tak urobím pre každé identifikované riziko, dostanem výslednú mieru rizikovosti investície.

Domnievam sa však, že takýmto spôsobom dostanem veľmi presnú hodnotu nepresného čísla. Zmyslom cvičenia nie je zahrabať sa v komplikovaných výpočtoch, ale identifikovať, kde všade sa môže realita „rozísť“ s analýzou. Preto namiesto počítania volím ľahší spôsob. Pre každú oblasť mám spracovaný súbor otázok, na ktoré je možné odpovedať Áno/Nie. Celkový počet odpovedí „Nie“ dáva indikáciu o rizikovosti investície a v relatívnom pomere k ostatným investíciám určuje aj mieru jej zastúpenia v rámci portfólia.

Takže toľko k hodnoteniu rizika, ako ho robím ja. Ak máš akékoľvek otázky, neváhaj a pridaj komentár!