Prečo investovať – „FIRE“ či „Die With Zero“

Norbert Nepela

„Je potrebné vzdelávať ľudí, aby vedeli, prečo treba investovať“ je asi jedna z aktuálne najomieľanejších „mantier“, keď sa bavíme o investičnej gramotnosti.  Investiční profesionáli zdôrazňujú potrebu investovať už od mladého veku, aby človek vo vyššom (najneskôr dôchodkovom) veku nezostal závislý od sociálneho systému, ktorý, vzhľadom na demografickú situáciu nielen na Slovensku, môže priniesť skôr sklamanie.

Investovanie je v princípe ukladanie voľných prostriedkov do „projektov“ s neistým výsledkom v očakávaní zaujímavého zhodnotenia svojich peňazí. V podstate ide o to, aby človek odložil časť svojej dnešnej spotreby v prospech vyššej schopnosti spotreby v budúcnosti. Poviem to ešte raz: Investovanie nie je nič iné, ako odkladanie dnešnej spotreby na budúcnosť. A to navyše s neistým (aj keď možno pravdepodobným) výsledkom. Čiže cielene si teraz „odtrhnem od úst“, aby som získal možnosť dopriať si viac neskôr.

Nie je to však len o dôchodku. Mať majetok nás prirodzene láka. Tak nejak ticho (a niekedy nie až tak ticho) závidíme tým, ktorí majetok majú. Ani nie tak pre majetok samotný, ako pre slobodu mať a robiť veci, ktorú im majetok dáva. A nie až na dôchodku, ale ideálne omnoho skôr, kým sme si ho ešte schopní užiť. Preto je značná časť ľudí ochotná oželieť potešenie dnes a namiesto toho si investovaním budovať svoj majetok a „slobodu“.

Lenže...

Mladí sme iba raz. A je to práve v mladom veku, kedy máme najviac síl a energie, a najmenej povinností a záväzkov. Ideálny vek na užívanie si a „spotrebu“. Nechceme predsa odkladať zážitky na starobu, ktorá možno ani nepríde. Tak prečo vôbec investovať? Prečo si naplno neužiť dnešok? A zajtrajšok už „nejako dáme“... Asi najväčším problémom je, že akosi sme si ešte nestihli vybudovať majetok, ktorý by nám to financoval. Ak si chceme „užívať“, pravdepodobne na to minieme väčšinu dostupných prostriedkov a až tak veľa neušetríme a neinvestujeme. Čím sa zas pripravujeme o vybudovaný majetok a pocit finančnej slobody v budúcnosti.

Tieto dva pohľady a dilema, ktorú predstavujú (budovať majetok vs. užívať si) sú dnes také populárne, že každý z nich má svoj, nazvem to „ideologický prúd“. Ide o dva populárne prístupy k osobným financiám a životným cieľom. Jeden z nich poznáme pod pojmom „FIRE – Financial Independence, Retire Early“, druhý pod sloganom „Die with Zero“ – Umrieť s nulou na účte. Každý z nich ponúka odlišnú filozofiu, ako spravovať peniaze a životný štýl, a oba majú svojich nadšencov a kritikov.

FIRE (finančná nezávislosť, skorý odchod do dôchodku)

Prístup FIRE sa zameriava na dosiahnutie finančnej nezávislosti čo najskôr, aby človek mohol predčasne odísť do dôchodku. Dôchodok v tomto prípade nemusí znamenať ničnerobenie, ale schopnosť a možnosť venovať sa veciam, ktoré ma bavia (na rozdiel od tých, ktoré musím robiť, aj keď ma nebavia, len aby som zarobil). Tento cieľ sa dosahuje prostredníctvom agresívneho sporenia a investovania veľkej časti príjmu, často až 50 % alebo viac. Základnou myšlienkou je nahromadiť dostatočne veľký investičný majetok, ktoré bude generovať pasívny príjem pokrývajúci životné náklady bez nutnosti pracovať. Cesta k FIRE často zahŕňa výrazné zníženie výdavkov, minimalizmus a hľadanie dodatočných príjmových zdrojov. Tí, ktorí sa usilujú o FIRE, zvyčajne sledujú svoje výdavky veľmi podrobne, investujú do nízkonákladových indexových fondov a hľadajú spôsoby, ako maximalizovať svoje príjmy, napríklad prostredníctvom vedľajších pracovných činností alebo podnikania.

Die with Zero

Prístup Die with Zero, propagovaný Billom Perkinsom, predstavuje úplne inú filozofiu. Zameriava sa na maximalizáciu životných zážitkov a postupné utrácanie všetkých peňazí do konca života. Hlavnou myšlienkou je užiť si život naplno, využiť peniaze na tvorbu spomienok a skúseností, ktoré obohatia život, a nebáť sa utrácať na veci, ktoré prinášajú radosť a uspokojenie. Die with Zero kladie dôraz na míňanie peňazí v rôznych fázach života, kedy sú tieto skúsenosti najviac hodnotné. Tento prístup uznáva, že niektoré zážitky majú vyššiu hodnotu v mladšom veku, napríklad cestovanie, dobrodružstvá a fyzické aktivity, zatiaľ čo iné môžu byť cennejšie neskôr v živote. Cieľom je efektívne plánovať a rozdeľovať finančné prostriedky tak, aby maximalizovali spokojnosť a kvalitu života v každej etape a postupne utrácať peniaze tak, aby človek zomrel bez úspor.

Otázka za milión

znie „Ktorý prístup si mám zvoliť“? Mám sa v mladšom veku obmedzovať, šetriť a investovať, aby som od 40tky bol sám sebe pánom? Alebo si mám užívať, kým som mladý a v neskoršom veku sa uskromniť?

Osobne si myslím, že takto otázka nestojí. Aspoň nie v „radikálnom“ ponímaní. Myslím, že existuje len veľmi málo ľudí, ktorí sú ochotní (a schopní) si dvadsať rokov odriekať, aby potom možno boli bohatí a mohli si robiť, čo chcú. A keď to už príde, tak možno ani nebudú vedieť, čo to „to, čo chcú“ vlastne je. Rovnako si myslím (ale možno skôr len dúfam), že je len veľmi málo ľudí, ktorí by všetko, čo majú, minuli dnes a vôbec nemysleli na budúcnosť.

Som presvedčený, že drvivá väčšina ľudí chce život naozaj žiť, nie ním len preplávať, a preto istá miera spotreby a financovania zážitkov a skúseností bude prítomná takmer u každého. Zároveň dúfam, že veľká časť ľudí si je vedomá potreby zabezpečiť sa aj na budúcnosť, a teda aj istá miera úspor (a ideálne investícií) bude pri veľkej časti ľudí tiež prítomná. Takže pre väčšinu ľudí bude odpoveď niekde medzi.

Ako to vidím ja

Osobne mám veľký problém s častou interpretáciou konceptu FIRE, ktorá akoby predpokladala, že x rokov budem otročiť v niečom, čo ma prinajlepšom nebaví, prinajhoršom to neznášam, aby som si vybudoval dostatočne veľký majetok a pasívny príjem, aby som mohol šéfovi buchnúť päsťou po stole a poslať ho do... (koncept „fuck-you“ money). A konečne začať robiť niečo, čo ma baví. Problémom je, že veľa z tých, čo dosiahli FIRE, nie sú úplne šťastní. Nevedia, čo majú robiť s časom, ktorý zrazu majú k dispozícii. Práca, ktorú robili, ich nebavila, ale nikdy nemali čas zistiť, čo ich baví. Jedným z kľúčových faktorov šťastia je pocit, že si niečo dosiahol, že tvoj život má zmysel. Ak nič nerobíš, ten pocit nemáš... Viac o tom, aj s odkazmi na štúdie, je napríklad v tomto článku.

Nemám nič proti budovaniu pasívneho príjmu. Som dokonca silným zástancom. Preferujem to však robiť spôsobom, ktorý ma baví. A udržateľne, tzn. že práca, čo ma baví, si na seba zarobí a ideálne mi poskytne aj extra cash na budovanie pasívneho príjmu. Potom, keď už som za hranicou FIRE, nemusím sa hľadať (už som sa našiel) a proste budem pokračovať v tom, čo som robil doteraz. Možno trochu menej intenzívne s väčším priestorom na ľudí, ktorých mám rád, záľuby, alebo len tak ničnerobenie. Ale stále mám vo svojom živote ten pocit sebarealizácie, o ktorom už aj A. Maslow vravel, že je na vrchole pyramídy ľudských potrieb.

S princípom „Die with Zero“ mám problém s tou nulou na konci. Aj s tým zomieraním, len tomu sa asi nevyhnem... 😉 A tiež s maximalizovaním zážitkov. Lebo keď niečo maximalizuješ, ostatné veci minimalizuješ. Pre mňa je to skôr o balanse rôznych rovín života. A o prioritách. Ale späť k tej nule. Dáva mi zmysel v prípade, že počas života naozaj preferujem zbierať zážitky. Ale ak sa mi podarí vybudovať pasívny príjem tým, že budem robiť veci, ktoré ma bavia napriek tomu, že popri tom budem investovať aj do zážitkov, nevidím dôvod, aby som sa mal teraz za každú cenu tie peniaze do konca života minúť (mimochodom, na podobnú tému je tento film z roku 1985). Pretože možno budem chcieť len tak sedieť na terase a pozerať do diaľky pri pohári obľúbeného nápoja. A to fakt veľa nestojí...

Na záver

Som presvedčený, že FIRE alebo Die with Zero si človek nevyberá dopredu. Skôr to bude tak, že si žije svoj život a ten ho privedie viac alebo menej bližšie k jednej zo strán spektra. Veľa bude závisieť na povahe konkrétneho človeka a aj na postupne získavaných životných skúsenostiach a prioritách. Som však presvedčený, že najlepším začiatkom pre väčšinu z nás bude zistiť, čo nás baví, v čom sme dobrí a za čo z toho, čo nás baví a v čom sme dobrí, sú nám iní ochotní zaplatiť. Aby sme to, čo nás baví, mohli robiť udržateľne. No a potom to už len začať robiť. A ak už robíme to, čo nás baví, udržateľným spôsobom, naše možnosti budovania majetku aj získavania zážitkov budú omnoho širšie...

img

Chceš vedieť, ako začať investovať?

Stiahni si e-book Investorom za pár klikov