Prečo trhy kolíšu

Norbert Nepela

Zamýšľal si sa niekedy nad tým, prečo vlastne akciové trhy kolíšu? Prečo jeden deň klesajú, a inokedy zas stúpajú. Prečo sú obdobia, keď idú len jedným smerom a potom zas iné, keď v rámci jedného dňa má človek pocit, že potrebuje užiť Kinedryl?

Ak čítaš trhové správy, tak určite poznáš niečo takéto (reálne správy z Denníka N):

  • 2. februára: „Americké akcie sa dnes prevažne posilňovali. Ťažili z nádejí na blížiaci sa koniec zvyšovania úrokových sadzieb v Spojených štátoch.“
  • 3. februára: „Americké akcie v závere týždňa klesli. Reagovali na prekvapivo pozitívnu štatistiku z trhu práce ktorá vzbudila obavy že uvoľní americkej centrálnej banke ruky na väčšie sprísňovanie menovej politiky.“

V uvedených príkladoch sú kľúčové dve slová: „nádej“ a „obavy“. Dáta opakovane a dlhodobo potvrdzujú, že v dlhodobom horizonte sú ceny akcií veľmi silno previazané na schopnosť podkladových spoločností generovať zisk. Napriek tomu však „investori“ pozorne sledujú denné udalosti a na základe nich robia investičné rozhodnutia, ktoré krátkodobo hýbu trhom. Napríklad také zvyšovanie úrokových sadzieb. Áno, výška úrokov ovplyvňuje biznisy, v niektorých prípadoch dokonca významne, cez cenu dlhového financovania. Ale z dlhodobého hľadiska je v podstate skoro jedno, či úroky budú o 0.5% vyššie alebo nižšie a či také budú o pol roka či rok dlhšie alebo kratšie. V tomto prípade ide skôr o to, že investori hľadajú potvrdenie, že kríza je už za nami a prichádzajú dobré časy. Lebo investori sú v podstate optimisti, ktorí chcú, aby boli časy dobré. A tak každú, aj najmenšiu správu, ktorá môže indikovať, že zlé časy sú preč, oslavujú nakupovaním. Ale sú tiež bojazliví optimisti, lebo nechcú prísť o peniaze. A tak každú, aj najmenšiu správu, ktorá môže indikovať, že zlé časy tu ešte nejaký čas ostanú, odmenia predávaním.

Otázka za milión je, prečo sa títo investori nesústredia na dlhodobé fundamenty a nevykašlú sa na krátkodobé faktory? Je na to niekoľko dôvodov, v každom z nich hrajú úlohu nádej a obavy:

  1. Existencia akciového trhu ako takého. Už len naša schopnosť v ktoromkoľvek okamihu si pozrieť hodnotu našich investícií spôsobuje, že sa chceme vyhnúť poklesom a zabezpečiť trvalý rast. A chceme mať pocit, že sme pre to spravili všetko, čo sa dá. A preto reagujeme, kedykoľvek máme pocit, že je to potrebné. A ten pocit máme vždy, keď sa trhy začnú nejak hýbať. Nechceme byť vynechaní, nechceme si potom vyčítať nečinnosť. Konáme v nádeji alebo z obavy. Paradoxne, keď investujeme do svojho vlastného biznisu, prakticky nikdy sa nezaoberáme jeho aktuálnou predajnou cenou, a určite nie na dennej báze. Pretože tú informáciu väčšinou proste nemáme. Sústredíme sa na dlhodobé biznis vyhliadky. Pri investovaní do biznisu niekoho iného však potrebu denného sledovania ceny máme a cítime potrebu reagovať. Len preto, že trh nám informáciu o cene poskytuje. Warren Buffet svojho času povedal niečo v zmysle, že „najväčším nepriateľom investovania do akcií je akciový trh“. Mal pravdu.
  2. Snaha o časovanie trhu. Idea, že do investície naskočím v najlepšom možnom čase, t.j. na samom spodku poklesu, spôsobuje, že hľadím na aktuálne správy a snažím sa odhadnúť, kedy už to dno bolo dosiahnuté. Fakt, že časovanie trhu sa investorom spravidla nedarí, nikomu pri pokusoch o časovanie neprekáža. Opäť konám v nádeji, že chytím dno, resp. z obavy, že ho nechytím.
  3. Zameranie na krátkodobú výkonnosť. Toto je neduh nielen malých investorov, ale aj veľkých fondov. A tie práve vedia svojím konaním ovplyvniť trhy. Veľké fondy medzi sebou súťažia v ročných výkonnostiach, pretože investori inklinujú k tým, ktoré mali tento rok lepšie výnosy. Preto myšlienka, že s cieľom dlhodobého nadvýnosu akceptujú niekoľko rokov podpriemerných výsledkov je pre tieto fondy neprijateľná. Preto reagujú na krátkodobé správy s cieľom nepremeškať potenciálne možnosti krátkodobého zisku a vyhnúť sa krátkodobým poklesom. Pretože konkurencia sa snaží o to isté.
  4. Krátkodobé špekulácie. Trejderi sú veľmi dôležitou zložkou trhu. Dodávajú mu likviditu, aby sme aj my, dlhodobí investori dokázali efektívne nakúpiť a predať naše akcie. Podľa štúdií na efektívnu likviditu trhu stačí, aby 5% objemu obchodov bolo krátkodobých trejdov. Momentálne je to však výrazne viac, napriek rozmachu dlhodobého pasívneho investovania. A títo trejderi sa snažia odhadnúť nálady na trhu a pravdepodobné reakcie ostatných účastníkov trhu na aktuálne správy v konkrétny deň. A podľa toho zadávajú obchody. A tieto denné obchody, v ktorých je veľké množstvo peňazí, keďže sú spravidla na páku, hýbu s cenou. A tieto pohyby ceny potom spôsobujú ďalšie reakcie ostatných investorov.

Ani jeden z uvedených dôvodov nie je relevantný pre dlhodobé investovanie ani konzistentný s cieľmi „Papučového“ investora. Preto hovorím: vykašli sa na krátkodobú výkonnosť svojej investície. S nástupom umelej inteligencie (AI) bude krátkodobé špekulovanie výhradnou doménou strojov. V podstate neexistuje človek, ktorý by vedel poraziť AI v krátkodobom tradingu. Denne totiž máme k dispozícii toľko informácií, ktoré potenciálne môžu mať dopad na našu investíciu, že len identifikovať, zozbierať, prečítať a vyhodnotiť ich zaberie človeku minimálne niekoľko dní, ak nie týždňov či mesiacov. To proste nedá nikto, a už vôbec nie investor-amatér.

Z dlhodobého pohľadu je však dôležitých naozaj iba niekoľko málo faktorov, ktoré väčšinou majú vplyv na charakter dlhodobých trendov a pozíciu Tvojich investícií v rámci relevantných trhov, vrátane ich schopnosti generovať zisky do budúcnosti. Toto AI zhodnotiť zatiaľ nedokáže. Takže keď už investuješ dlhodobo:

  • Sústreď sa na dôležité dlhodobé faktory ovplyvňujúce Tvoje investície. Odstráň informačný šum.
  • Nemaj pocit, že potrebuješ konať. V prípade pochybností, radšej neurob nič. Drž sa ďalej svojej stratégie. V drvivej väčšine prípadov tak urobíš dobre.
  • Nesleduj vývoj svojej investície príliš často. Pamätaj, že investuješ dlhodobo.

img

Chceš vedieť, ako začať investovať?

Stiahni si e-book Investorom za pár klikov