Ako na dobré (investičné) rozhodnutia

Byť úspešným investorom znamená byť schopný vybudovať fungujúci systém výberu a riadenia investícií, systém investičného rozhodovania. Pre mňa osobne je kľúčovým pojmom „systém“. Niečo, čo má presné pravidlá, čo nie je závislé od momentálnej nálady alebo počasia. Niečo, čo je replikovateľné.

Presne o vytvorenie takéhoto systému som sa snažil už od počiatkov Papučového investora. Systému, ktorý by ideálne zarábal viac ako „bežné“ pasívne portfóliá, avšak nevyžadovali by príliš veľa úsilia.

V rámci Papučového investora som takto vytvoril dve rastové investičné stratégie – PIMF a US MidCap Value Momentum (USMCVM). Za 12+, resp. 6+ rokov fungovania dosahujú celkom dobré výsledky. PIMF má ku dňu tohto mesačníka ročnú mieru výnosnosti po zohľadnení načasovania vkladov (IRR) vo výške 10.58%, USMCVM má IRR dokonca až 23.08%.

Pravidlá pre výber investícií do každej z týchto stratégií som stanovil na základe načítaných znalostí, všeobecných backtest dát a na základe logickej úvahy. Iné sa vtedy ani veľmi nedalo. Nemal som vlastné dlhodobé dáta zo stratégií, pretože stratégie ešte len vznikali. Musel som teda pracovať s tým, čo bolo dostupné, a urobiť najlepšie možné rozhodnutie na základe vtedajších informácií.

Keďže som však po rokoch nazbieral dostatok dát priamo zo stratégií, a keďže som človek od prírody zvedavý, spravil som analýzu toho, ako zvolené výberové kritériá reálne vplývali na ich výnosnosť.

V stratégii USMCVM vyšlo, že som sa v princípe na začiatku rozhodol dobre. Analýza síce viedla k menším úpravám výberových kritérií – konkrétne k zmene prahovej hodnoty value kritéria a sprísneniu momentum kritéria – ale základná logika stratégie sa potvrdila.

V PIMF stratégii však výstupy analýzy ukázali niečo zaujímavejšie. Aplikované K.O. kritériá dokázali obmedziť pôvodné univerzum kandidátov na skupinu titulov s lepšími výnosovými parametrami. Toto sa potvrdilo ako správne. Problém však bol inde, a síce, že následné rankovacie kritériá už zo zúženého univerza nedokázali spoľahlivo vybrať tie najlepšie tituly.

Inými slovami, fungovali sme s rankovacím systémom, ktorý nebol zásadne lepší ako náhodný výber. Väčšinu roboty už urobili K.O. kritériá. Ranking, ktorému sme prirodzene pripisovali určitú pridanú hodnotu, ju v skutočnosti neprinášal v takej miere, ako sme si mysleli.

Na základe analýzy sme preto prijali opatrenia na zmenu rankovacích kritérií. Zatiaľ neviem povedať, či nové kritériá prinesú lepšie výsledky aj do budúcnosti. To ukáže až čas. Viem však povedať, že na historických dátach by výsledky stratégie boli významne lepšie.

Čo ma však zaujalo ešte viac, bolo to, že aj v stratégii, ktorá má doteraz skvelé výsledky a kde analýza v princípe potvrdila správnosť pôvodného smerovania, došlo na základe dát k určitým úpravám. Malým, ale predsa. A na základe dát verím, že smerom k lepšiemu.

A tak som sa zamýšľal: Spravil som pri definovaní stratégií chybu? Mal som možnosť odchytiť tieto nedokonalosti skôr?

Môj záver je, že skôr nie. Relevantné dáta vtedy dostupné neboli. Ani nástroje na ich spracovanie, ktoré by som vtedy vedel prakticky použiť, neboli také dostupné ako dnes. Celé toto „cvičenie“ ma však opäť priviedlo k niečomu, čo tak nejako podvedome viem a snažím sa aplikovať celý život.

V investovaní, podnikaní, ale aj v bežnom živote sa takmer nikdy nerozhodujeme s dokonalými dátami. Väčšinou ich jednoducho nemáme. A keby sme čakali, kým budeme mať všetky informácie, všetky dôkazy a všetky možné scenáre spoľahlivo overené, pravdepodobne by sme neurobili nikdy nič.

Rozumné rozhodovanie preto neznamená čakať na istotu. Znamená urobiť najlepšie možné rozhodnutie na základe toho, čo vieme dnes – s vedomím, že zajtra môžeme vedieť viac.

To však zároveň znamená, že k vlastným rozhodnutiam by sme sa nemali správať ako k nemenným pravdám vytesaným do kameňa. Ani vtedy, keď fungujú. Pretože to, že niečo funguje, ešte neznamená, že presne vieme, prečo to funguje. A už vôbec to neznamená, že to funguje z dôvodov, ktoré si myslíme.

Niekedy výsledok ťahá jedna silná časť systému, zatiaľ čo iná časť sa len vezie a vytvára dojem pridanej hodnoty. Inokedy sa zmení situácia a to, čo možno kedysi fungovalo dobre, dnes už tak dobre nefunguje. Len sme to zatiaľ naplno nepocítili.

Toto však nezistíme pocitom. Zistíme to až vtedy, keď sa po čase vrátime k vlastným predpokladom a cez dáta ich konfrontujeme s realitou.

Čo tým chcem povedať?

Netreba sa báť rozhodnúť sa na základe neúplných informácií. Väčšinou inú možnosť ani nemáme. Treba však popritom myslieť na to, že každé dôležité rozhodnutie bude v budúcnosti treba preveriť. Systematicky a cielene. Aj keď sa pôvodné rozhodnutie či nastavenie na prvý pohľad môže javiť ako dobré.  Dobrý investor alebo podnikateľ nie je ten, kto sa nikdy nemýli. Je to ten, kto si vytvorí dostatočne rozumný systém, podľa ktorého má odvahu konať aj v prostredí neistoty, ale zároveň sa vie systematicky a pravidelne pozerať na dáta, ktoré mu povedia: „Toto fungovalo. Toto nie. Toto sa zmenilo. A takto to vieme odteraz robiť lepšie.“ Skús sa preto občas pozrieť aj na svoje vlastné systémy. Investičné, pracovné, podnikateľské, ale pokojne aj životné. Možno zistíš, že fungujú. A možno zistíš, že fungujú trochu inak, ako si si doteraz myslel. Obe zistenia sú užitočné. Lebo v oboch prípadoch budeš zajtra vedieť robiť veci o niečo lepšie ako včera.