Ako zostaviť najlepšie portfólio? Má zmysel nasledovať investičné legendy?

Medzi investormi je relatívne bežné investične nasledovať známych investorov. Krásnym príkladom bol Warren Buffett. Keď Warren urobil nejakú investičnú „akciu“, bežní investori po ňom opakovali. „Warren Buffett kúpil Apple, kupujem aj ja“. Alebo „Warren Buffet drží cash, budem aj ja“. Dôvodom je fakt, že Warren mal výsledky (nehovoriac o mýte, ktorým bol ako investor opradený). Ľudia na základe týchto výsledkov verili, že Warren je investičný mág, ktorý vie veľmi dobre vybrať víťazné investície. Že má možno niečo ako šiesty zmysel, nos na investície. Preto ho nasledovali. A takýchto „guru“ investorov je viacero – Peter Lynch, Joel Greenblatt, Ray Dalio, Cathie Wood, ...

Faktom však je, že ani jeden z týchto „guruov“ nemá ani magické schopnosti, ani vešteckú guľu. Ich úspešnosť je daná tým, že si vytvorili systém, ktorý dôsledne dodržiavajú. A tým sa líšia od „bežných“ investorov, ktorí tento systém nemajú. „Slepým“ kopírovaním investícií „guruov“ sa dostávam do pasce, kedy svoj výnos „stavím“ na konkrétneho človeka. Ak ten človek odíde, alebo zmení prístup, alebo čokoľvek iné, som „nahratý“.

Taktiež je veľmi častým javom, že ľudia, s ktorými sa o investovaní rozprávam, majú v portfóliu nakúpených viacero akciových titulov bez toho, aby presne vedeli prečo – proste to tak nejak historicky vyšlo. Správy, odporúčania „guruov“, osobné preferencie a pod. Šanca, že takýto prístup pomôže človeku dosiahnuť investičné ciele, je minimálna (a ak, tak pôjde o náhodu).

V investovaní máš dve základné možnosti – buď veríš človeku (Warrenovi, inému „guruovi“, prípadne sebe), alebo veríš systému. Je však paradoxné, že aj v prípade, že veríš „guruovi“, v drvivej väčšine prípadov vlastne veríš systému. Každý z veľkých investorov má totiž prepracovaný systém, ako spoločnosti vyberá, kedy a koľko nakupuje, kedy ich drží a kedy predáva. Nie je na tom nič náhodné.

Iba v prípade, že investor verí sebe, to (z mojej skúsenosti) spravidla znamená, že verí v svoje (abstraktné) schopnosti vybrať top investície. Akosi náhodne. Pocitovo. Nevie presne dopredu identifikovať kritériá, na ktoré sa pri analýze pozerá, ani to, ako ich vyhodnocuje a čo musí spoločnosť spĺňať, aby bola vhodná na zaradenie do portfólia. Bežný investor len málokedy má svoj vlastný investičný systém (či už ho vytvoril sám alebo od niekoho skopíroval). Na otázku, ako sa rozhoduje, zväčša odpovie niečo v zmysle: „To sa nedá takto všeobecne povedať. Budem vedieť, keď sa na to pozriem a preskúmam to.“. Omyl. Dá sa to takto povedať. Musí sa dať.

Aby som však bol korektný: Mať investičný systém neznamená „svätý grál“ a zaručený úspech. Znamená to však, že:

• vieš presne povedať, prečo niečo kupuješ,
• vieš presne povedať, kedy to predávaš,
• vieš spraviť backtest,
• vieš spraviť priebežnú kontrolu funkčnosti,
• a hlavne: vie to robiť ktokoľvek, kto dodrží pravidlá.

Najjednoduchší investičný systém predstavujú pasívne ETF portfóliá. Vieš presne kedy a čo nakupuješ a v akom pomere a tiež vieš presne kedy a ako rebalansuješ. Aj preto spravidla ETF portfólia porazia aktívnych investorov. Rozdiel je v systéme.

Nadstavbovým systémom sú napríklad naše Papučové mechanické stratégie. Jasné pravidlá na kúpu, držanie a predaj, ktoré pravidelne skúmame a analyzujeme. Transparentné a replikovateľné.

Čo tým chcem povedať?