Buduj majetok, nie zbierku portfólií

Väčšina ľudí nepotrebuje päť rôznych investičných cieľov.

Nepotrebuje samostatné portfólio na auto, ďalšie portfólio na hypotéku, ďalšie na školné pre deti a ešte jedno „na dôchodok“. Potrebuje vybudovať majetok. Jeden poriadny kapitálový základ, ktorý ho bude v budúcnosti úplne alebo aspoň čiastočne zabezpečovať v období, keď už nebude môcť alebo chcieť aktívne zarábať.

Toto je pre mňa hlavný zmysel investovania.

Nieže by bolo niečo zlé na cieľoch typu „chcem si kúpiť drahšie auto“, „chcem mať peniaze na rekonštrukciu“ alebo „chcem si odložiť na prvú zvýšenú splátku hypotéky“. To sú úplne legitímne životné ciele. Len si nemyslím, že každý takýto cieľ si automaticky zaslúži vlastnú investičnú stratégiu. Prečo?

Pretože väčšina podobných cieľov má časový horizont do 10 rokov. To znamená, že ide skôr o krátkodobý alebo nanajvýš strednodobý horizont. Zároveň má človek pri takomto cieli spravidla v hlave konkrétnu cieľovú sumu: potrebujem 30-tisíc, 50-tisíc, 70-tisíc eur. A keď máš fixnú cieľovú sumu a relatívne krátky horizont, prirodzene sa bojíš väčšieho poklesu.

Výsledok je, že väčšina algoritmov, poradcov alebo investičných dotazníkov ťa pošle do opatrnejšej stratégie. Do portfólia s nižšou volatilitou, nižším očakávaným poklesom, ale aj nižším očakávaným výnosom. Na papieri to dáva logiku. Ak tie peniaze budeš potrebovať o 5 alebo 8 rokov, nemôžeš si dovoliť byť práve v čase výberu po 30-percentnom prepade.

Lenže pozrime sa na to trochu praktickejšie.

Ak investuješ 300 € mesačne počas 10 rokov, celkovo vložíš 36 000 €. Pri rôznych výnosoch môže výsledok vyzerať približne takto:

• pri 3 % ročne budeš mať približne 42 000 €,
• pri 5 % ročne približne 46 000 €,
• pri 7 % ročne približne 52 000 €,
• pri 10 % ročne približne 61 000 €.

Samozrejme, realita nebude takáto pekne rovná. Trhy nepôjdu každý rok rovnakým tempom. Budú rásť, klesať, chvíľu pôjdu do strany a občas človeku spôsobia nutkanie skontrolovať, či ešte stále dýcha.

Ale pointa je jednoduchá: čím opatrnejšia stratégia, tým nižší očakávaný výsledok. A čím kratší a fixnejší cieľ, tým viac ťa systém tlačí do opatrnosti.

Na prvý pohľad je to celé v poriadku. Ak si po 10 rokoch našetrím/investovaním vybudujem 45- až 55-tisíc eur, môže to byť napríklad základ na zvýšenú splátku hypotéky na byt. Lenže otázka znie: je to naozaj najefektívnejší spôsob budovania majetku? Podľa mňa často nie.

Dôvod je, že veľká časť týchto strednodobých cieľov nie je taká fixná, ako sa na prvý pohľad tvári. Áno, človek možno chce kúpiť byt o 10 rokov. Ale ak by to bolo o 9 alebo o 11 rokov, svet sa nezrúti. Ak by rekonštrukcia prišla o rok neskôr, pravdepodobne sa tiež nič dramatické nestane. Ak by auto vydržalo o dva roky dlhšie, možno by to bolo dokonca lepšie. Inými slovami, veľa strednodobých cieľov má plávajúci horizont. A práve tu vzniká priestor rozmýšľať inak.

Ak potrebujem peniaze presne 1. júna 2034, musím byť opatrný. Ak mi však nevadí, či daný cieľ zrealizujem v roku 2033, 2035 alebo 2036, mám omnoho väčší priestor budovať kapitál dlhodobo a výnosnejšie. Preto mi dáva väčší zmysel nebudovať samostatné strednodobé portfóliá, ale jedno hlavné dlhodobé portfólio. Portfólio, ktorého primárnym cieľom nie je kúpa auta, kuchyne alebo prvá splátka hypotéky. Jeho cieľom je vybudovať majetok. A ak sa po ceste objaví väčší životný výdavok, môžem časť tohto portfólia použiť.

Výhoda je v tom, že po výbere pravdepodobne nezačínam od nuly. A toto je podľa mňa kľúčový bod celej témy. Pri investovaní je totiž jedna z najhorších vecí začínať zložené úročenie stále odznova.

Predstav si, že si 10 rokov buduješ samostatné portfólio na bývanie. Po 10 rokoch ho celé vyberieš a použiješ na svoj cieľ. Super, cieľ si splnil. Lenže investične si späť na nule. Zložené úročenie, ktoré si 10 rokov budoval, sa prerušilo. Začínaš odznova. Ak však celý čas buduješ jedno dlhodobé portfólio a po 10 rokoch z neho vyberieš len časť, zvyšok ďalej pracuje. Neprerušil si proces. Len si z neho odobral vetvu. Strom rastie ďalej.

Možno to znie ako detail, ale v dlhodobom investovaní to detail nie je. Práve čas je najdôležitejšia surovina zloženého úročenia. Peniaze, ktoré ostanú zainvestované, majú náskok. A tento náskok sa už veľmi ťažko dobieha.

Samozrejme, tento prístup má jednu podmienku: musíš byť ochotný akceptovať, že trhy sa nemusia vyvíjať presne podľa tvojho kalendára. Môže sa stať, že práve v čase, keď budeš chcieť peniaze vybrať, bude portfólio po poklese. Vtedy potrebuješ flexibilitu. Buď výdavok odložíš, alebo vyberieš menej, alebo ho vyriešiš iným spôsobom.

A tu sa dostávame k druhej časti celej úvahy.

V skutočnosti existuje len málo veľkých životných výdavkov, ktoré musíš zaplatiť naraz a v plnej výške. Asi najtypickejší príklad je prvá zvýšená splátka hypotéky. Ale veľká časť životných potrieb sa dá riešiť priebežne: bývanie cez hypotéku, auto cez operatívny lízing, školné pre deti na mesačnej báze, väčšie výdavky cez plánovaný cashflow.

Tým nechcem povedať, že človek má všetko kupovať na úver. To by bola hlúposť. Hovorím len to, že v živote spravidla nepotrebujeme neustále likvidovať kus majetku na jednorazové nákupy. Oveľa rozumnejšie je budovať kapitál, ktorý nám postupne vytvára priestor na pravidelné platby. Či už cez dividendy, úroky, výbery z portfólia, alebo jednoducho cez to, že máme dostatočne veľký majetkový základ a nemusíme zakaždým začínať od nuly.

A toto je podľa mňa omnoho zdravší spôsob uvažovania. Nepotrebujem portfólio na každý cieľ. Potrebujem vybudovať kapitál, ktorý mi dáva slobodu riešiť viacero životných cieľov.

Je v tom veľký rozdiel. Prvý prístup vedie k fragmentácii. Trochu peňazí sem, trochu tam, každé portfólio s iným horizontom, iným rizikom, inou logikou. Výsledkom často býva zbytočne opatrné investovanie a nižší dlhodobý výnos. Druhý prístup vedie ku koncentrácii úsilia. Budujem jeden hlavný kapitálový stroj. A ten potom používam podľa potreby.

Samozrejme, krátkodobé ciele sú iná kategória. Ak viem, že peniaze budem potrebovať o 2 alebo 3 roky, tam by som o investovaní v bežnom slova zmysle ani veľmi neuvažoval. To je skôr rozšírená finančná rezerva. Termínovaný vklad, sporiaci účet, krátkodobé štátne dlhopisy, prípadne fond peňažného trhu. Nič komplikované. Cieľom krátkodobých peňazí nie je zbohatnúť, ale byť k dispozícii vtedy, keď ich potrebujem. Pri strednodobých cieľoch je to však zaujímavejšie. A tam podľa mňa veľa ľudí zbytočne obetuje dlhodobý potenciál len preto, že svoj život rozseká na samostatné finančné priehradky.

Čo tým chcem povedať?

Je úplne v poriadku mať okrem dlhodobého cieľa aj kratšie životné ciele. Chcieť bývanie, auto, rekonštrukciu alebo lepšie podmienky pre deti nie je investičný hriech. Problém vzniká vtedy, keď pre každý takýto cieľ začneš budovať samostatnú stratégiu a celý svoj investičný život rozdelíš na malé kúsky.

Za mňa dáva väčší zmysel budovať jedno hlavné dlhodobé portfólio. Jeho cieľom má byť vybudovanie majetku, ktorý ťa raz úplne alebo čiastočne zabezpečí. Ak sa po ceste objaví väčší výdavok, riešil by som ho primárne z tohto portfólia — ideálne len čiastočným výberom a v čase, keď to trhová situácia umožňuje.

Krátkodobé peniaze patria do bezpečných nástrojov. Dlhodobé peniaze majú pracovať. A strednodobé ciele, ak majú flexibilný horizont, by som väčšinou neriešil samostatným opatrným portfóliom, ale ako prirodzenú súčasť dlhodobého budovania kapitálu.

Pretože najhoršie, čo môžeš pri investovaní robiť, je neustále začínať od nuly.

Takže za mňa: neinvestuj na auto, hypotéku alebo rekonštrukciu ako na samostatné ostrovy. Buduj jeden hlavný majetkový kontinent. A jednotlivé životné výdavky rieš z neho tak, aby kapitál ďalej pracoval.

Lebo cieľom investovania nie je kúpiť jednu drahšiu vec. Cieľom investovania je finančná sloboda.